Už sú pretrhnuté vlákna,odstredivá sila života,udržuješ rovnováhu...akrobatický balans...duša v centrifúge...siahaš po protéze,máš ju dávno prichystanú,práve pre tento deň,vedela si, že prídea on prišiel.Pretrhnuté vlákna, bezmocne sa vlnia,kmitajú, hľadajú v priestore...syčia bolesťou,nikomu ale neublížia...nedovolím im priblížiť sak človeku,kým nebudú zase spokojne ležaťna srdci mojom...a čakať na šepot... šepot krídel motýlích...