Už sú pretrhnuté vlákna,odstredivá sila života,udržuješ rovnováhu...akrobatický balans...duša v centrifúge...siahaš po protéze,máš ju dávno prichystanú,práve pre tento deň,vedela si, že prídea on prišiel.Pretrhnuté vlákna, bezmocne sa vlnia,kmitajú, hľadajú v priestore...syčia bolesťou,nikomu ale neublížia...nedovolím im priblížiť sak človeku,kým nebudú zase spokojne ležaťna srdci mojom...a čakať na šepot... šepot krídel motýlích...
Piháček
Myriamko moje myslela jsem na Tebe v ten den "D" asi žádná sláva,viď? Život půjde dál, láska Tě zase obejme a křídla motýlí vynesou Tě výš... Máš krásný dar projevu, je mi sice z toho smutno, ale Ty budeš nyní již šťasná a klidná...