Hypersenzitivita v horoskope - Diskuze a zkušenosti

Bosch citlivost a vnímavost jsou dvě různé psychické funkce
senzitivita je schopnost reagovat na podnět
schopnost reagovat na podnět je záležitostí vnímání
což je něco jiného než cítění
z toho pohledu jungiánské psychologie je senzitivita vnímavost a citlivost záležitostí živlu vzduch odpovídá 2.kvadrantu(léto)
cítění odpovídá 1.kvadrantu(jaro)
důležitější bude obsazenost v kvadrantech(skryté, vnitřní živly) než živlech znamení
psychické funkce jsou více definovány souhrou znamení (skryté vnitřní živly) než jednotlivými prvky ve znameních (vnější živly)

Richard Novotný
Pro hodnocení zastoupení živlů a s nimi korespondujících psychických funkcí je zásadní informací počet planet ve znameních příslušných živlů:

Oheň (intuice) počet planet ve znameních beran lev střelec
Země (myšlení) počet planet ve znameních býk panna kozoroh
Vzduch (vnímání) počet planet ve znameních blíženec váha vodnář
Voda (cítění) počet planet ve znameních rak štír ryba

U hodnocení psychických funkcí lze využít jako doplňující informaci ještě hodnocení počtu planet v ročních kvartálech (jaro-beran býk blíženec 1.kvartál, léto-rak lev panna 2.kvartál, podzim-váha štír střelec 3.kvartál, zima-kozoroh vodnář ryba 4.kvartál) a v kvadrantech vymezených osou horizontu (ascendent – descendent) a místního poledníku (medium coeli - immum coeli).

Áta22 » Saly Děkuji za dlouhou odpověď. Nemyslím si, že je vše tak jednoduché, jak popisuješ, a že jsme všichni schopni určité zákonitosti rozkrýt. Pořád mi tam některé myšlenky vůbec nesedí a mohly bychom diskutovat neskutečně dlouho… Ale pevnost tvé víry je obdivuhodná.

Najdise.cz Systémová zpráva: Příspěvek je od uživatele Koczka.obyczajna, který(á) již smazal(a) registraci na tomto webu:
=====
mám radši mír a spolupráci, než boj

MG34 » Saly wow, to je čím dál víc přitažené za vlasy, ale je fajn, že o tom mluvíš - na začátku to nebylo zřejmé, ale teď už může v detailech spousta lidí reagovat na všechny nepřesnosti a chyby...

ten bod 1) je celý špatně - ta "svoboda" mi připomíná známý Fordův citát “A customer can have a car painted any color he wants as long as it’s black” - to slovo svoboda tady tímpádem není vůbec namístě, nepoužívej ho...

2) je legitimizace zločinu - to už tu zaznělo, k tomu asi nemám co dodat, to je prostě zvrácené a fatalistické (a řekl bych, že to popírá zkušenosti mnoha lidí - třeba se na to někdo z nich ozve...)

3) z tohoto bodu naopak cítím tvou velkou nejistotu - uchýlila ses k tomu, co si dokážeš představit (jakýsi řád), a to ostatní (chaos) zavrhuješ právě z důvodu, že si to nedokážeš představit - to je hodně krátkozraké - já si například existenci chaosu představit dokážu - ne v detailech, ty jsou nepodstatné

4,5) to je taky dost absurdní... takže platí co jsem psal - někdo si něco "svobodně" naplánuje a pak přijde Henry Ford a stejně mu podstrčí Ford model T v černé barvě, protože jiná není na skladě... Je totiž rozdíl mezi vraždou a tím, co to přinese i dalším generacím (vendeta např.) a mezi obyčejnou tragédií typu blesk, kde se není komu mstít - je to dost zásadní rozdíl! Nene, tohle je úplně přitažené za vlasy.

Celým tím tvým textem se prolíná jednak ta legitimizace zločinu, jednak vzdání se jakékoliv zodpovědnosti za pozemské konání, nepochopení možných neřešitelných konfliktů plánů (musela bys nasadit na ty plány nějaká omezení, ale tos tu zatím nepsala) a jednak naprosto zvířecí principy - archetyp agresor a oběť je pozůstatek ze zvířecí říše - člověk se od zvířat liší mimo jiné tím, že si na "to" už nechce hrát - ty se v tomto vracíš zpět ke zvířatům.

A vůbec - jak to tedy je s těmi zvířaty - přisuzuješ jim duši? A co třeba Neandrtálec? A co Australopiték? A co Dryopiték? Co mongoloidní dítě? A co člověk v komatu na přístrojích? atd.

Další věc, na kterou jsem narazil - popíráš možnou zkušenost "prolomení plánu" - jen na základě toho, že si nedokážeš představit, co by bylo dál...

Saly » Áta22 Ak to správne chápem, tak sa môžeme hocikedy len tak rozhodnúť a odpustiť. Ale prečo by sme to robili, prečo by sme sa rozhodovali pre odpustenie, keď k tomu nemáme dôvod? Dôvod je práve to pochopenie, poznanie ku ktorému dôjdeme cez rôzne skúsenosti a tomu hovorím učenie.
Učiť sa nenávidieť sa naozaj nemusíme. Cieľom je predsa láska, milovať sa navzájom, tomu sa máme učiť no niekedy to nejde bez toho, aby sme nepoznali aké je to všetko ostatné. Zo zvedavosti a z túžby presadiť svoje predstavy o nápady, presadiť (zneužiť) svoju moc si vytvárame často rôzne príležitosti k negatívnym pocitom, dochádza k stretom slobodných vôli a kto sa presadí, ten kto má väčšiu vôľu, kto dokáže viac manipulovať, ovládať, druhých? Pre toto sa Boh rozhodol, že nám umožní poznať následky našich túžob v hmote, lebo tu je to najsilnejšie cítiť, tie výsledky, dôsledky nášho tvorenia a zmýšľania. Tu sú najlepšie podmienky na učenie. Tak si to vysvetľujem. To je princíp karmy a toho čo zasejeme to zožneme.

Môže to byť v niektorých prípadoch aj ako začarovaný kruh, ak sa nepoučíme, tak sa nám opakuje lekcia až dovtedy, kým sa neoslobodíme od určitých vecí, ktoré neprinášajú pocit pokoja, radosti, harmónie a lásky. Predstavujem si to tak, že ak sa duša poučí, tak z lásky k tým dušiam, čo ešte nevedia to čo ona sa rozhodne im pomôcť, inkarnuje sa zas do tela (pričom môže riešiť ešte nejaké dlhy a energeticky ich vyrovnať) a preukáže milosrdenstvo človeku, ktorý konal podľa svojej vôle no v súlade s vôľou duše človeka, ktorá mu dovolila urobiť to, čo chcel (napr. vzal život, zabil dotyčného), tak sa ten vrah môže zistiť, že to, čo urobil neuspokojilo jeho dušu, neprinieslo mu ten pocit, ktorý si myslel, že bude mať, ak sa bude presadzovať fyzickým násilím. Ak by k nemu obeť vysielala rovnako negatívne emócie, nenávisť, neodpustila by mu, chcela by sa mu pomstiť, vrátiť mu to, tak by nastal ten začarovaný kruh, ktorý si spomínala, no ak obeť zistila, poznala, že jej to neprináša nič príjemné a rozhodne sa to už nikdy viac neurobiť, tak nebude pokračovať v tom kruhu, ale odpustí a oslobodí sa vlastne. Ak však je ešte niekto, kto nedošiel k poznaniu, že takéto zmýšľanie, presadenia svojej moci sa na úkor druhého neprináša dobrý pocit na duši, ak sa nechce vzdať, ak si stále myslí, že mu to prinesie dobrý pocit, tak dovtedy to bude skúšať. Ak sa nenájde už nikto, kto by ho udržiaval v tom začarovanom kruhu, lebo každý by mu odpustil a nesnažil sa mu to vrátiť, tak zrazu nebude vidieť zmysel v tom, aby takto pokračoval, vlastne nebude dôvod. Samozrejme, kým sú ľudia, čo nedokážu ešte odpustiť a ženie ich pomsta, nenávisť a hnev, tak sa bude ten agresor (napríklad. vrah) ocitať v situáciach v ďalších životoch, kde bude on obeťou, jeho niekto alebo niečo zabije. Môže sa poučiť z toho, ale i nemusí. Môže očakávať neustále agresiu od druhých, lebo ju sám presadzuje, bude rovnako v sebaobrane ako aj v útoku, no ak príde niekto, kto mu nebude chcieť opätovať jeho konanie, tak ho to môže zaskočiť, môže mu to pomôcť prelomiť ten začarovaný kruh, lebo sa zamyslí, čo sa to stalo, prečo ho nikto neodsudzuje, keď to tak doteraz bolo vždy. Chce to asi naozaj dokonalé pochopenie a slobodné rozhodnutie na základe poznania sily lásky, aby sa začarovaný kruh pretrhol a došlo k vyslobodeniu.

Sami sa rozhodujeme či budeme nečinní alebo činní a aj to kedy a kde, v čom, v akých situáciách. Tie situácie a udalosti, ktoré sú súčasťou plánu duší si však vytvárame už pred narodením, takže vopred je známe, ako sa kto rozhodne (na tie informácie sa napájajú niektorí jasnovidci, médiá). Mimo týchto plánovaných udalostí sa môžeme ešte rozhodovať i na Zemi. Ide však skôr o rozhodnutia na úrovni duchovnej, myšlienkovej a na úrovni hmoty len do tej miery, aby to nenarušilo plány duší.

Ak sa má napr. utopiť dieťa, ak je to súčasť plánu jeho duše a duše v jeho okolí, rodinných príslušníkov, tak sa utopí aj keby si sa mu snažila pomôcť, aj keby tam boli hneď lekári a dávali mu prvú pomoc. Nech by sa snažilo robiť čokoľvek, tak zomrie. Myslíš si, že by to bol osud, náhoda? Každý cíti, čo má urobiť a čo musí urobiť a čo nechce urobiť, alebo sa na to necíti.
Takže neznamená to, že máme byť pasívni, nič nerobiť, ale robiť to, čo cítime. Niekto môže naozaj cítiť, že niečo nemá urobiť, že na niečo nestačí, necíti sa na to. Všetko má svoj dôvod. Aj zločincov môžeme izolovať, obmedziť na slobode, odsúdiť ich podľa ľudských zákonov, bude to v poriadku. Nechceme predsa dovoliť, aby ďalej ubližovali, ničili, zabíjali. Môžeme sa však rozhodnúť čo k ním budeme cítiť, či nenávisť, alebo súcit, lebo pochopíme, že oni tým sami vnútorne trpia a ich duša nenašla zatiaľ pokoj a radosť v tom, pre čo sa rozhodla.

Náhody neexistujú. Je veľa prípadov, kedy prežil nejakú nehodu človek, ktorý by podľa nás toto prežiť nemohol. Vtedy sa hovorí, že pri ňom museli stáť všetci anjeli strážni. Je to preto, že ten človek nemal ešte zomrieť, preto aj keby sa dostal do akejkoľvek život ohrozujúcej situácie, tak sa z nej dostane. Je jedno či je to choroba, alebo nehoda. Bol to plán jeho duše a všetko sa udeje tak, aby sa ten plán naplnil. Ak niekto má zomrieť vtedy a vtedy, tak na tom nikto nič nezmení, nech by sa snažil akokoľvek.

"Poďme sa zachrániť
V sebe máš ten protijed
Nevysyp si z dlaní vlastný svet
Poďme sa zachrániť
Radšej nikdy ak nie hneď
Šťastie musíš krajšie vymyslieť."

To mi prišlo práve na um, táto pesnička od Petra Nagyho

Najdise.cz » Saly Systémová zpráva: Příspěvek je od uživatele Klaret, který(á) již smazal(a) registraci na tomto webu:
=====
No víš, já respektuju tvoje přesvědčení. Nakonec pokud svou víru v cokoli druhým nevnucujeme, nebo je pomocí svojí víry neuzurpujeme a nám pomáhá, tak je vlastně pohoda, když si člověk najde svůj pevný bod.
Mně zkrátka v tomhle pojetí něco přebývá a něco chybí. Toť vše...

Áta22 » Saly Stále mi něco nesedí, i když vím, jak je to myšleno. A já si naopak myslím, že se nepotřebujeme učit odpouštět, ale jednoduše se ve správnou chvíli rozhodnout a odpustit. Nemusíme se učit nenávidět a učit se milovat. Přijde mi, že lidi/duše dělíš na protivníky X a Y, kteří si to přijdou rozdat tady na zemi. Ale přece vše je společně v každém jednotlivci; jak láska, tak nenávist, jak pokora, tak agresivita. Asi jde jen o to naučit se nějak korigovat a vyvažovat tyhle energie uvnitř nás samotných.
„Aj sadisti, psychopati, vrahovia a agresori zistia skôr či neskôr, aké pocity im prinieslo ich rozhodnutie a poučia sa ...“ Takže je to v podstatě začarovaný kruh, perpetum mobile? Jedni budou páchat násilí a oběti v následujícím životě jim to vrátí; prostě si to jen prohodí a stále dokolečka dokola? Dokud oběti nezačnou odpouštět a nepřemístí se do nějakého jiného prostoru?
A ještě mě napadá a trošku děsí, že je to vlastně určitá výzva k toleranci násilí ve společnosti. S tím se mi nechce moc smířit. Tj. když mi vadí šikana, ponižování, určitá agresivita ve společnosti, tak bych měla zavřít oči, projít kolem, mávnout rukou a říci si – je to jejich hra, oni se tak domluvili? Nevím, nevím; mám v tom galimatyáš. Přijímat vše naprosto pasivně? Nebránit se, nezachránit např. topící se dítě, když můžu? S tím, že: no, to je jeho osud? A pokud mi dejme tomu tyhle záležitosti nejsou lhostejné a ukradené, tak jsem podle této teorie byla násilník a agresor a každou chvíli mě zákonitě musí někdo sejmout… Myslím, že jsme si v tomto případě namalovali pěknou teorii, která se nám hodí do krámku a vše si tímto krásně osvětlíme, pořešíme a dojdeme někam do „ráje“.
Ale čert ví, jak to opravdu funguje.
PS a tak navrhuji: pojďme si všichni hromadně odpustit; co jsme si to jsme si a společně se přemístit někam do nevím zatím kam... jak jednoduché

Saly » Klaret neviem či to prebiehalo presne tak, teda, že si duša vybrala konkrétny spôsob zážitku. Skôr si myslím, že sa tie prvotné túžby prejavili najskôr v duchovnej oblasti, teda skôr ako sme sa začali inkarnovať na Zem. Keďže sme pri stvorení dostali do vienka slobodnú vôľu, boli sme zvedavé, bez skúseností, teda tabula rasa. Nepoznali sme nič, len prítomnosť Božiu no zvedavosť a dar slobodnej vôle a tvorivosti v nás začal podnecovať rôzne pocity, tvorivé túžby, zatúžili sme vyskúšať si hmotný svet ... skúšali sme rôzne spôsoby pôsobenia na druhé duše, prebiehali rôzne interakcie. Skúšali sme manipulovať, presadzovať svoje túžby na úkor iných duší, ale Boh, ako náš Stvoriteľ nás stvoril z určitého dôvodu, mal plán a chce pre svoje deti len to najlepšie. Vytvoril pre nás preto príležitosť ako sa vyvíjať, učiť sa a dospievať. Rovnako ako deti v ľudskej rase, aj duše sa vyvíjajú a poznávajú. Ak sa narodí dieťa do tela na Zemi je nevedomé, neskúsené a učí sa na Zemi v tele žiť, poznávať fungovanie vesmírnych zákonov ale i tých pozemských. Jeho vývoj ovplyvňujú ľudia naokolo a postupne ako nadobúdajú skúsenosti, stávajú sa vedomejšími. Boh, náš Otec, Stvoriteľ túži po tom, aby sme sa stali dokonalými, ako On, preto vytvoril vesmírne zákony, ktoré nám v tomto môžu napomôcť. Predsa len, Jeho vôľa, rovnako ako vôľa pozemského rodiča je väčšia ako vôľa detí. Keď však deti dospejú a nadobudnú dokonalé poznanie, tak sa vôľa dokonale vedomých detí a dokonale vedomého rodiča (rodičov) stáva totožnou. Je tam harmónia, láska a radosť, lebo v dokonalosti je iba láska a príjemné pocity. Rovnako ako deti skúšajú hranice rodičov, tak aj duše skúšali hranice Božích zákonov. Každá stvorená duša je svojim spôsobom iná, hoci podstatu majú rovnakú. Preto aj deti, ktoré sa narodia na Zem majú rovnakú podstatu telesnú, hmotné telo no duše detí sú rôzne. Nevylučujem však, že to môže byť všetko aj inak.Tak tomu však rozumiem a dáva mi to zmysel.

Najdise.cz » Saly Systémová zpráva: Příspěvek je od uživatele Klaret, který(á) již smazal(a) registraci na tomto webu:
=====
Fascinuje mě ta disciplinovanost a uvědomělost duší, když si před úplně prvním hromadným vstupem na svět "rozdaly"role: Já chci být jako dítě znásilněná, já chci být mnohonásobný vrah, já chci být umučená, já chci aby mě sežral tygr, já chci zemřít na malomocenství. Pak si to s těmi, co jdou na svět za hodný a šťastný, vyměníme.

Jednou přece ten začátek být musel. A takhle nějak to začalo? Taková hra na policajty a lupiče?
Co ty duše motivovalo k takovému masochistickému prvnímu plánování? Nebo jak to bylo úplně na začátku, když byly všechny duše tabula rasa?

Jsem schopná přijmout princip viny, trestu a učení.
Ale ta robotická "svobodná vůle".....no hodně zvláštní představa

Saly » Áta22 Nikto sa potrebuje a chce naučiť odpúšťať a ako inak by sa to mohol naučiť ak nie tým, že jemu, alebo jeho blízkym niekto iný ublíži?

Ako spoznáme aké to je milovať, ak nevieme, aké to je nenávidieť a čo všetko nám nenávisť prináša? Ak sme proti násiliu, tak zrejme preto, že sme násilie sami zažili na sebe a pravdepodobne sme ho predtým aj sami pôsobili. Učíme sa, poznávame každým životom, každou skúsenosťou, zážitkom, prežitím pocitov a emócii týkajúcich sa skúseností. Ak odmietame agresiu a pritom máme v sebe pocity nenávisti a agresie voči tým, ktorý ešte nevedie čo agresia prináša do budúcna, tak sme sa ešte nepoučili. Agresívna myšlienka vyslaná k druhému človeku je rovnako agresiou ako fyzické napadnutie. Z pohľadu človeka sa to môže javiť ako niečo odlišné, ale z pohľadu duše je to úplne to isté.

Aj sadisti, psychopati, vrahovia a agresori zistia skôr či neskôr, aké pocity im prinieslo ich rozhodnutie a poučia sa ... Môžeme im však pomôcť aj tým, že ich síce obmedzíme na fyzickej slobode, ale neodsúdime ich v duchu. Skúsenosť obmedzenie na fyzickej slobode je väčšinou súčasť plánu ich duše no aj oni aj my sa môžeme rozhodnúť či budeme ďalej nenávidieť, alebo budeme odpúšťať a vzdáme sa nenávisti, zlosti, agresie. Toto naše rozhodnutie bude mať vplyv na to, či sa budeme chcieť (potrebovať) odpúšťaniu a láske učiť cez ďalšie lekcie. Ak v duši odpustíme, tak pozdvihneme na duchu nie len seba, ale aj toho komu odpúšťame a sme o krok bližšie ku konečnej jednote v láske všetkých duší. Duša je viac ak telo no skrz telo sa duša najviac môže naučiť, pochopiť..

Saly » MG34 1. Áno, pripisujem duši slobodnú voľbu rozhodovať , najmä v duchovnom svete, lebo tam prebieha zároveň plánovanie. Ak je už duša vtelená, tak sa môže slobodne rozhodovať tiež, no nie všetky jej rozhodnutia sa zrealizujú, lebo telo má tendenciu ťahať dušu dole do jeho nižších vibrácii a človek ako taký (teda duša + telo) má obmedzenú schopnosť rozpamätávania sa na plán duše. Nezrealizujú sa tie rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s plánom pre ktorý sa duša rozhodla.
2. Áno, svojim spôsobom sme my ľudia akoby naprogramované stroje, či zombíci, ako si to nazval ty a pri realizovaní plánu na Zemi sa môžeme slobodne rozhodovať, ako na udalosti zareagujeme, aký postoj k ním zaujmeme. Ide tu o vnútro, duchovnú rovinu, teda čo cítime, napríklad, nenávisť, zlosť, závisť, opovrhnutie, povýšeneckosť, pýchu, alebo lásku, zmierenie, súcit, pokoj. Nemôžeme však reagovať tak, že niekoho zabijeme, ak nám to neumožňuje plán duše našej aj toho druhého. Musí tam byť súlad, energetické prepojenie, ktoré pritiahne k nám človeka, ktorý bude zabitý a nás k nemu. Ak sa niekto rozhodne zabiť telo druhého človeka, tak sa to nemôže stať bez toho, aby s tým duša „obete“ nesúhlasila a nebola s tým uzrozumená pred narodením. Takže ak sa na to pozeráme z toho uhla pohľadu, tak potom sa dá povedať, že slobodná vôľa má svoje obmedzenia a hranice, nesmie zasahovať do slobodnej vôle druhého.
3. Na pláne duše nemôžem nič meniť, inak by nastal konflikt a chaos, lebo ak by si každá duša zmyslela, že poruší plán , tak si to ani neviem predstaviť, čo by z toho vzniklo. Musí v tom byť poriadok, systém. Plánom myslím udalosti, ktoré sa nám majú stať a ktoré nemôžeme odvrátiť či zmeniť. Môžeme sa len rozhodnúť ako na nich zareagujem v zmysle, či sa rozčúlime, budeme nadávať a cítiť zlosť, nenávisť, alebo či to prijmeme s tým vedomím, že sme si to sami vytvorili, sme za to zodpovední len my a nikto iný. AK sa nám nepáči čo sa deje môžeme zmeniť len to, čo je nám dovolené zmeniť. Ak niečo nie je dovolené, to znamená, že to je v rozpore s plánom ktorejkoľvek duše, tak sa nám to zmeniť nepodarí, nech by sme robili pre to čokoľvek. Ak niečo chceme zmeniť, máme nutkanie to zmeniť a nie je to v rozpore s plánom niektorej zúčastnenej duše, tak to môžeme zmeniť . Takmer každý človek pozná pocit, keď sa niečo neudialo podľa jeho terajšie plánu, ktorý si vytvoril v tomto živote. Buď chcel niečo získať, dosiahnuť, alebo urobiť, no napriek snahe, sa mu to nepodarilo. A prečo, ak to tak veľmi chcel a robil preto všetko? Lebo to bolo v rozpore s plánom jeho duše či duše iného. A prečo niektorí ľudia niečo nechcú a predsa to dostanú? Prečo niekto cíti, že niekam nemá chodiť a iný zas, že tam má ísť? Lebo sa takto má realizovať plán duše.
4. Ku konfliktu plánov nemôže dôjsť, lebo nad všetkým bdie Boh a on sa stará o to, aby všetky plány do seba zapadali ako puzzle. Ak by sa nenašiel žiadny človek, ktorý by bol ochotný zavraždiť toho, kto chce byť zabitý, tak sa nájde nejaké zviera, alebo padne na človeka strom, skala, udrie doňho blesk. Nie je dôležité ako by bol človek zabitý, ale aké pocity by mu to prinieslo, aké skúsenosti aj pre tých naokolo, čo už nechcú zabíjať, ale naplánovali si napríklad spoznať aké to je, ak stratia blízkeho človeka skôr ako sa dožije staroby, alebo aké to je prísť o dieťa, o rodiča ...
5. Áno, veľký šéf a koordinátor, to je sám Boh, ktorý to má celé pod kontrolou, aby naše slobodné vôle neboli v konflikte.
6. Ak máš pocit, že skutočne žiješ, tak ma to úprimne teší Ja som si ešte neprešla všetkými skúškami a mám pocit, že ten plán duše som zatiaľ nenaplnila, ale verím, že sa mi to podarí. Stále sa len učím a poznávam ...zatiaľ nedokonale

Áta22 » Saly Nedá mi to a musím se přimotat; podobnou teorii, kterou zastáváš jsem už slyšela. Tuším poprvé v nějaké přednášce od paní I. Adamcové? Nejsem si jistá, je to už pár let.
Tohle mi vůbec nesedí. Dokonce je ta teorie rozvedená ještě dál; ony se ty duše spojí a domluví se dobrovolně na roli agresora/vraha/násilníka a oběti... To mi prostě hlava nebere; takže tím omluvíme všechny vraždy,
sexuální zneužívání dětí, sadistické psychopaty atp.? V podstatě vše je v pořádku, a jak má být?

PS a pardon, že to nebylo zcela k tématu a hypersenzitivitě

MG34 » Saly Takže když to shrnu:

- jakési duši přisuzuješ rozhodovací schopnosti a svobodu volby "tam někde v záhrobí", ale tady na Zemi ne (i když je tady ta duše tatáž entita, navíc obohacená o hmotné tělo).

- tzn. tady na Zemi jsme podle tebe jen takoví zombíci, co si pasivně odžijí nějaký plán ze záhrobí a pak se posunou do dalšího kola?

- přesto ale se tváříš, že svůj plán na základě nějakých pocitů(?) znáš, jen na něm nemůžeš nic měnit a přesto ho aktivně vědomě dodržuješ (!), i když bys nemusela (a věř mi, že to možné je - se úplně utrhnout ze řetězu a dělat všechno úplně jinak) - ty ale tvrdíš, že to nejde změnit, ale přesto se aktivně staráš, aby se to nezměnilo - tomu asi celou dobu nerozumím úplně nejvíc - proč to řešíš, když je to podle tebe dané. Anebo naopak když to není dané, tak proč to neřešíš jinak a proč tu možnost upíráš pilotovi letadla nad Kokurou a Nagasaki?

- pokud si tam v záhrobí (svobodně) nastavíš nějaký plán - např. žít spokojeně jako jeptiška v klášteře a pracovat na zahradě - no a pak se narodí nějaký nový člověk, co si za plán svobodně zvolí, že bude likvidovat všechny jeptišky - tak to ten tvůj původní plán nepřebije?! kde by pak byla svoboda volby toho zlotřilce?

- uvědomuješ si vůbec ten nevyhnutelný konflikt případných takových plánů? a to lze i v opačném gardu - co když budeš chtít být zavražděna a nenajde se žádná "duše", co by chtěla vraždit??

- to jako jsou plány a pak jsou jejich A-čkové a B-čkové realizace podle možností nějakého velkého šéfa koordinátora, případně C - sorry jako, máš smůlu, tenhle plán nebude, nejsou lidi? A na tom se nedá nic změnit?

Popravdě čím dál víc rozkrývám to, jak to tu prezentuješ, tím víc mi to přijde přitažené za vlasy. Nic proti, alespoň ten zdejší svět "zbude" pro lidi, co v něm skutečně žijí. Ale nestíhám kroutit hlavou nad tím masochizmem a odevzdaností a alibismem přenesení zodpovědnosti kamsi do záhrobí...

Saly » MG34 Veď o tom to je, že tá slobodná vôľa spôsobuje to, čo sa nám stane. Duša vie, my ako ľudia nie.
Problém je v tom, že my si tu v tele nepamätáme, čo sme si naplánovali, čo sa nám má stať, čo nie. Môžeme mať len nejaké pocity na základe skúseností, ktoré sme zažili v minulosti (v tomto či minulých životoch) no na ktoré sa nepamätáme a preto cítime z niečoho obavy, alebo si dávame väčší pozor pri niečom ... inak by to nemalo zmysel tu byť. Neprežili by sme to, čo sme si naplánovali a vytvorili v medziobdobí, v duchovnom svete. Tento svet nevnímam ako miesto, kde je náš domov, ale ako miesto skúšok, učenia, príležitosti ktoré ponúka hmota, najnižšie vibrácie.

Ak sa vyhýbam miestam, kde by ma mohli okradnúť, tak možno preto, že už takúto skúsenosť nepotrebujem, zažila som to v minulom živote a moja duša si naplánovala nechodiť na také miesta, ale na iné. Alebo som v minulosti niekoho okradla no neviem to, ale cítim, že by ma mohol niekto okradnúť, tak sa tým miestam budem vyhýbať z tohto dôvodu, aby som sa vyhla okradnutiu. Moja ľudská myseľ si môže myslieť, že ak sa budem takým miestam vyhýbať, tak sa mi nič tak nestane. Ale ak sa mi to má stať, tak sa na také miesto raz dostanem, aj keď som to nechcela. Napríklad. duša by chcela vedieť ako to je, keď je v tele, ktoré je okradnuté. Vie už aké je to okradnúť, tak sa rozhodla slobodne, že si vyskúša opak. V základnom pláne každej duše je rásť, učiť sa, tvoriť a poznávať. Ak by niektorá duša toto odmietla, môže. Má slobodnú vôľu a právo sa rozhodnúť no odmietnutie učenia má tiež svoje následky. Neviem síce ako presne no cítim, že nie sú príjemné. Dáva mi to zmysel. Boh vie, čo je pre nás dobré a k tomu uspôsobil aj vesmírne zákony. My, ako ľudia to nevieme, len si myslíme, cítime ale v skutočnosti nevieme, čo sme si naplánovali, ako sme sa rozhodovali v minulom živote, čo sme zažili, čo ešte máme zažiť ... istotu však nemáme, jedine ten, kto sa dokáže nejakým spôsobom napojiť na dušu, na podvedomie ... ale overiť sa to dá až spätne, o čom boli tie naše pocity, či len o podvedomej spomienke na niečo, čo sa nám kedysi stalo, alebo o tom, čo sa nám ešte len malo stať

Najdise.cz Systémová zpráva: Příspěvek je od uživatele Koczka.obyczajna, který(á) již smazal(a) registraci na tomto webu:
=====
Kdo přežije zacyklený cyklón, přežije v budoucnu cokoliv.
A pro hypersenzitivika to platí dvojnásob.

Bosch » Saly Svobodná vůle je vlastně moci si svobodně zvolit co budu považovat za svobodnou vůli.

MG34 » Saly to, co popisuješ, není žádná svobodná vůle, když je dopředu dané, jak to všechno dopadne... tzn. u všech tvých textů si tady budu muset udělat revizi, protožes psala něco jiného než myslelas Žádná REÁLNÁ svobodná vůle podle tebe nakonec není a to asi dost změní pohled na to, cos tu doteď psala...

třeba z pohledu té prevence - ty se vyhýbáš místům, kde by tě mohli okrást - proč to děláš, že se tomu vyhýbáš, když je to všechno stejně dopředu dané nějakým "plánem"?

proč se vyhýbáš operacím, když je to všechno stejně dopředu dané nějakým "plánem"?

Saly » MG34 Nepraví a praví, to neexistuje. Všetko je tak ako má byť. Aj naše rozhodnutia sú už vopred naplánované. Pilot sa pre ten čin rozhodol už pred narodením. Ak by to tak nebolo, tak by sa rozhodol inak. Slobodnú vôľu môžeme prejaviť i v tomto živote no iba vo veciach, ktoré neodporujú nášmu plánu a to v tom, ako to vnútorne spracujeme, ako budem myslieť, cítiť, aký vnútorný postoj zaujmeme, či sa budem obviňovať, či budeme obviňovať druhých, či si dokážeme odpustiť...

Príklad z Biblie, ako je všetko už vopred naplánované, to čo urobíme...

"Vtedy im povedal Ježiš: Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Budem biť pastiera a rozpŕchnu sa ovce stáda. Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley. Odpovedal Mu Peter: Ak sa všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším. Ježiš mu riekol: Veru, ti hovorím, že tejto noci, skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. Odpovedal Mu Peter: A čo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy Ťa nezapriem. Podobne hovorili aj všetci učeníci."

"Peter však sedel von na dvore; i prišla k nemu služobná dievka a povedala: I ty si bol s Ježišom Galilejským! On však zaprel pred všetkými a odpovedal: Neviem, čo hovoríš. Keď vychádzal bránou, uzrela ho iná a povedala tým, čo tam boli: Tento bol s Ježišom Nazaretským! A zase zaprel s prísahou: Nepoznám toho človeka! Onedlho pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: Veru, aj ty si z nich, veď i tvoje nárečie ťa prezrádza. Vtedy začal sa zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka! A hneď kohút zaspieval. Tu sa Peter rozpomenul, čo mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. I vyšiel a žalostne zaplakal."

MG34 » Saly Pilot by zabil spoustu lidí jak v Kokuře tak i v Nagasaki (o to by ho jeho svobodná volba města "neochudila") anebo to taky mohl úplně otočit a bombu odmítnout hodit - jeho svobodné rozhodnutí se nedalo předjímat, kam to hodí nebo nehodí

Nejde o to, že by těch Japonců tolik chtělo zemřít (to ti celkem nerozporuju, to je teď irrelevantní, kolik by jich bylo) - jde o to, že pokud by to bylo jak říkáš, lidé z Kokury a z Nagasaki by se museli na poslední chvíli nějak vyměnit, kdyby si to pilot SVOBODNĚ přebral tak, že to hodí na to "nesprávné město".

Jinak by žili ti nepraví a zemřeli by taky ti nepraví - v řádech stotisíců. To mi vysvětli, zatím ses tomu vždy vyhnula...

Saly » MG34 A odkiaľ vieš či duše všetkých čo zomreli si nenaplnávolali zážitok byť zabití, lebo takúto skúsenosť potrebovali a že pilot zas chcel zažiť aké to je zabiť veľa ľudí? Ich slobodné vôle sa navzájom dopĺňali. Každý dostal to, čo chcel zažiť.
Človek si plánuje mať aj určité ľudské vlastnosti, túžby, sny a tie sa môžu javiť dokonca v rozpore s tým, čo má naplánovaná duša, ale presne to si naplánovala. Inak by nemohla zažiť to, čo potrebuje.

Nad tým si nerozmýšľal?

MG34 » Saly počkej... rozhodnutí přece nebylo na zpěvačce, ale na pilotovi - jak si to mohla vybrat, když svobodně vybíral pilot?

To by pak znamenalo, že pilot letadla by byl v situaci, že má pod sebou Kokuru plnou lidí, kteří si přejí žít, a o kus dál Nagasaki, které je plné lidí, kteří si přejí zemřít - tzn. byl by v situaci, kdy to MUSÍ hodit na Nagasaki - ale to se neslučuje se svobodnou volbou jeho samého...

to mi vysvětli - jak do toho zapadá pilot?

Saly » MG34 Ona sama si takýto život aj koniec jedného života vybrala ... bola to pre ňu potrebná skúsenosť, tedy pre jej dušu, aby som bola presnejšia. Rovnako si vybrali svoju skúsenosť aj ostatní ľudia. Všetko už mala v podvedomí uložené, aj to, že bude túžiť byť speváčkou a aj to, že jej to nevyjde. Isté veci musia ostať v podvedomí. A napríklad, aby sme poznali a precítili radosť musíme spoznať aj smútok. Kto chce tvoriť a poznávať musí si prejsť aj jedným aj druhým a precítiť to všetko, pochopiť, poučiť sa.

Nie je cieľom nášho života na Zemi žiť čo najdlhšie, ale prejsť si skúsenosťami, ktoré nám môžu pomôcť ako dušiam v duchovnom živote rásť. To je môj názor. Ak ho máš iný, rešpektujem ho

MG34 » Saly ...a jak se to tvoje chápání ztotožnění osudu a svobodné volby slučuje s tím příkladem osudu a svobodné volby zpěvačky z Nagasaki (co jsem uvedl)?

Saly » MG34 Áno, bude to asi tým. Mám inak nastavené pojmy ako ty a preto vidím veci tak, že osud a slobodná vôľa je pre mňa jedno a to isté, ak sa na to dívam do hĺbky. Nedá sa to oddeliť, splýva to a možno by bolo dobré, keby som vymyslela nový pojem, ktorý by vznikol na základe môjho pohľadu na to, že Osud = Slobodná vôľa.

O tých zvieratách som už písala a vidím to presne tak ako som uviedla. Rešpektujem to, že ty to vidíš inak. Mne dáva zmysel to, čomu verím a ako to vnímam, cítim ...

Saly » Klaret Áno, všetko nazývam slobodnou vôľou, lebo to tak vnímam.

Chápem aj tvoj pohľad na osud a slobodnú vôľu no preto, že máme slobodnú vôľu rozhodnúť sa čomu budeme veriť, ja som si slobodne vybrala toto, teda niečo iné ako to, čomu veríš ty