Saly (* 9.7.1976)
Žena
Áno, máš pravdu, "Neuróza" je moja "slabosť"

Odkedy som sa do tejto témy hlbšie ponorila, lebo som hľadala pochopenie a vysvetlenie správania nás ľudí, teda aj mňa, tak to slovo čato používam, ale nie v tom zmysle, že by to znamenalo niečo zle, choré či hanlivé. Ak poviem že mám neurózu, tak si len priznávam, že niektoré veci majú zrazu vysvetlenie, že už viem príčinu a že s tým môžem ďalej pracovať,lebo mi to dáva zmysel. Poznanie veľmi pomáha, aj keď samo o sebe nestačí. Potrebujeme aj precítenie.
"Neuroza" je iba slovo, je to pojem, rovnako ako je pojmom napr. "kresťan" alebo "vrah" každé označenie je v podstate nálepka a záleží len na nás aký k tomu pojmu zaujmeme postoj,ako dobre a dôkladne spoznáme, čo to obnáša a čo sa za tým skrýva. Kresťanstvo môže u niekoho vzbudzovať odpor, môže cítiť k tomu slovu averziu,lebo má určitú skúsenosť a tá formovala jeho terajší pocit. Alebo "vrah" ak sa povie slovo "vrah" u väčšiny ľudí to vzbudí nenávisť, hnev, dokonca aj pocity nevražitosti a tým sa priblížia v podstate k podobným pocitom aké mohol mať ten vrah, keď niekoho zabil. O čo sme potom lepší od neho? A väčšina z nás sa ani len nezamyslí, čo mohlo toho vraha k činu viesť, čo je naozaj za tým a či by sme aj my v jeho situácii nekonali rovako. Existuje aj pud sebazáchovy, niekto zabije neúmyselne, niekto v sebeobrane či v obrane svojich detí apod. Ale keď počujeme slovo "VRAH" nemyslíme na iné možnosti, len na to, že ten človek si zaslúži ten najvyšší trest. Je skrátka zlý. Je to jeho nálepka. Ale zlí ľudia neexistujú, sú len nešťastní ľudia.
Takže späť k slovu, či nálepke "neuróza". Dalo by sa miesto toho slova použiť aj niečo iné, čo by nevzbudzovalo taký odpor napr. XXXYY ale prečo, keď oficiálny názov to už má? Ide len o to, že sa ľudia, ktorých sa neuróza týka, cítia byť tým označením dotknutí,lebo v ich ponímaní je to akoby odsúdenie, či až poníženie ... majú pocit, že je to zlé, lebo takto to majú zaškatuľkované a že nie sú "normálni". Väčšina ľudí túži po nálepke s označením "normálny". Ale čo znamná byť normálny? Každý môže o sebe povedať, že je normálny a tí druhí nie sú normálni a nič sa tým nezmení na veci, že aj tak ten človek trpí, trápi sa, žije minulosťou, stále sa k nej vracia, alebo sa mu opakujú stále rovnaké veci v živote a oberá ho to o energiu, alebo má nejaké návyky, ktorých by sa rád zbavil ale nevie prečo je to také ťažké, alebo má komplexy, obavy, nutkavé stavy, náladovosť, honí sa za úspechom, za slávou, za pocitom dôležitosti, za uznaním, za láskou, za stále väčším materiálnym bohatstvom, alebo za vyšším vzdelaním, za čímkoľvek...a takto by sa dalo pokračovať do nekonečna.
Ja tomu všetkému, čo nás trápi a stále sa nám to vracia, my sa k tomu stále vraciame a chceme a chceme, stále viac a viac,aj keď to nepotrebujeme (lebo nie všetko čo chceme aj naozaj potrebujeme) hovorím jednoducho "neuróza" a považujem to za bežný stav dnešného "normálneho-nenormálneho" človeka.
