jak jit dal - Diskuze a zkušenosti

Alionka » katze Drž sa moja...

Alionka » laky.nova Tiež dobrý názor...

Alionka Vieš o čom hovoríš - súhlasím s Tebou (tiež zažívam niečo podobné)

Alionka » melanie Podobne ako pre zelicko Dosť možné, že rôzne príliš negativistické názory mladších súvisia s vekom hlavne z hľadiska skúseností. S vekom ich máme stále viac (nielen tých svojich) a bohužiaľ nielen dobrých. Rozhodne sa na takú tému dá ťažko niečo poradiť, a ťažko sa do takej situácie môže vžiť a pochopiť niekto, kto to nazažil...

Alionka » kapustnica Súhlasím s Tebou, dobre napísané ...

Alionka » katze No, chápem túžbu po dieťati s milovaným človekom - je to pochopieľné a celkom prirodzené... Len neviem, ako veľmi na Teba priateľ tlačí (i keď aj jeho túžby sú pochopiteľné), aby sa to neprejavovalo nejako inak v niečom inom? Prajem pevné nervy a drž sa... Paaa...

katze » Alionka Ano,je to presne tak.To vsechno se mi honi hlavou a rikam si,ze bych to snad i jeste par let vydrzela,ale muj pritel na mne tlaci...chce zit v normalnim vztahu,mit dite...nevim jak by s holkama vychazel,neumi nemecky a ony cesky,asi by to byl problem a ja si to uvedomuji.ja bych si jeste dite prala a vek na to mam,ale musim nejdrive vyresit moji situaci a ne to resit az by bylo na ceste.Ano,je to tezke a nekdy je mi lepe,nekdy zase nevim co a ja..kdybych holky mohla vzit sebou,tak by to bylo skvele,ja se o ne rada staram,ale nejde to.Jsou to nejlepsi co jsme s manzelem dokazaly a jsem na ne moc pysna.jezdim do Cech v podstate na polovinu mesice a to kazdych 5dnu tam a zpet..no,mrzi mne,ze to priteli nestaci s vidinou,zese to bude zlepsovat,ale po dvouch letech ho i chapu,ze je mu to malo,jen jsem jako v mlynskem kole:-ddekuji

Alionka » katze Ahoj!
Viem si predstaviť ako Ti asi je. Poznám aké to je keď s niekým žiješ dlhé roky v príšernom zväzku - a nemusí tam byť práve fyzické týranie - psychické býva často horšie: ten nezáujem, neúcta a opovrhovanie... Po rokoch už nemáš silu niečo držať ani kvôli ďeťom... Vydržala si to a vypiplala ich z toho najhoršieho - neviem, aký máte spolu vzťah - asi je dosť chyba, že si ich viac neviedla k svojim koreňom a nenaučila ich česky - teraz sa Ti to zrejme trochu vypomstilo. Ak to môžeš ešte vydržať také status quo - je to pre dcéry rozhodne lepšie - otázne je či aj pre Teba a Tvojho manžela - tým ako sa k celej veci stavia si iste zasluhuje určitú úctu. Je pravda, že za pár rokov vyletia z domu, budú si žiť svoj život a Ty budeš mať voľné pole... Ak to už naozaj nevydržíš a si si istá, že Tvoj nový partner stojí za to - rozhodne by si to mala s dcérami prebrať a vysvetliť im to - dnešné deti (a zvlášť dievčatá) sú veľmi rozumné - je správne s nimi jednať na rovinu a neklamať ich... Samozrejme, vždy je tu riziko, že to nevyjde a budeš ľutovať - s tým bývajú spojené veľké životné rozhodnutia. Viem aké je to ťažké, keď to človek zvažuje a rozoberá snáď miliónkrát zo všetkých strán a má pocit, že z toho zošalie... Vyzerá to, že Tvoje dcéry sú dosť samostatné, a vzhľadom na okolnosti by možno až tak prehnane nereagovali na Tvoj odchod... Len či by sa s tým vedeli zmieriť a chceli by Ťa navštevovať u nového partnera, a nepíšeš, čo na to hovorí on, či by sa vedel zmieriť s tým, že ho budú neznášať, event. robiť naprieky ako správne puberty. To, že by sa presťahoval on za Tebou síce tiež stojí za zmienku, ale myslím si, že všetko má svoje hranice, však? Rozhodne by nebolo správne deti vytŕhať zo svojho prostredia - to cítiš správne, a v konečnom dôsledku je to rozhodnutie aj tak len na Tebe... Držím Ti palce a prajem veľa nervov, nech sa rozhodneš akokoľvek - mysli pozitívne a všetko sa nakoniec utrasie... Pa
Mimochodom: Máš krááásne dcérky...