Diskuze, Diskuzní fórum

Saly » Sosna zvlčelý Asi chápem, ty len nemáš rád slovo "trest" Mne to slovo viac vyhovuje, lebo lepšie potom chápem súvislosti.
Inak hovoríme asi o tom istom ... ja vnímam karmu a reinkarnáciu ako akciu-reakciu, teda sami si vytvárame to, čo zažívame na základe toho, čo sme všetko zvládli, alebo ešte nezvládli v minulých životoch. V mojom ponímaní je to tak, že ak sme niečo nezvládli, tak nasleduje akoby "trest", ktorý dávame sami sebe a ktorý sa spája so sťažením podmienok, náročnosťou prekážok na ceste, ťažkými okolnosťami, ktoré nám majú pomôcť poučiť sa a urobiť niečo inak, ako sme robili predtým. A ak sme niečo zvládli, tak sa sami odmeníme a doprajeme si viac radosti, prípadne menej ťažkosti. Záleží to od oblasti, ktorú sme už zvládli

Saly » Sosna zvlčelý Takže z tvojho pohľadu existuje poslanie a odmena, ktorá môže byť buď trestom príjemným, alebo nepríjemným a ľudia, ktorí majú v radixe hrubé červené čiary sú tu za odmenu, ktorá je trestom no tí, čo nemajú žiadne hrubé červené čiary v radixe tu majú poslanie, čiže žiadny "trest"?

Alebo existuje len poslanie, ktoré je ťažké (náročné), alebo poslanie, ktoré je ľahké a človek život ľahšie zvláda?

Stále mi nie je jasné, prečo, z akého dôvodu má niekto "poslanie" ľahké a niekto ťažké Nedáva mi to zmysel bez predchádzajúceho vývoja a teda reinkarnácie a karmy. Ale nevadí, možno sa raz všetko objasní

Saly » Sosna zvlčelý Pekne si to napísal

Len niečo nesedí s mojim vnútrom... prečo by odmena mala byť v rozpore s poslaním? Nemôže byť poslanie za odmenu? Ak niekto dostane nejaké poslanie za odmenu, neznamená to, že bude druhých ignorovať, ale práve naopak, bude druhým pomáhať. Preto si ja nemyslím, že odmena neide ruka v ruke aj s poslaním. Ide len o to, že tým ľuďom, ktorým chýbajú hrubé červené čiary v radixe môže ísť všetko ľahšie od ruky a svoje poslanie je pre nich radosťou, sú si ho dokonca vedomí a netrpia toľko a tak ako ľudia s červenými hrubými čiarami v radixe.
Keďže ja verím, že reinkarnácia a karma existujú, spájam si to práve s tou odmenou, teda ten ľahší osud v spojení s veľkým poslaním a jeho príjemnejším, ľahším zvládaním práve kvôli skúsenostiam a zvládnutých lekcií z minulých životov.

Inak súhlasím so všetkým čo píšeš

Saly » Sosna zvlčelý Díky za náhľad

pochopil som to tak, že ak je v radixe červená hrubá čiara, môže to znamenať napr. to, že život jedinca bude náročnejší, bude mať počas cesty prekážky, ktoré sa učí prekonávať a zvládať nejaké ťažké lekcie zároveň ... naproti tomu, kto hrubé červené čiary nemá. Ten však nesmie zaspať na "vavrínoch" a nepremárniť svoj v celku nenáročný život, ale robiť niečo aj pre tých, čo to majú ťažšie a náročnejšie ako on.
Ešte sa mi núka otázka, či tá absencia hrubých červených čiar v radixe nebude vlastne za karmickú odmenu, že si môže človek oddýchnuť a odpočinúť, neprechádzať náročnými skúškami. A tým, čo majú naplánované náročnejšie úlohy a prekážky sa ako gesto útechy hovorieva, že je to lepšie mať "červené hrubé čiary" v radixe, lebo ich to viac posúva dopredu, rastú, prináša im to úžitok. Skrátka, aby vydržali a zvládli tieto skúšky, aby mali zo seba lepší pocit a nemysleli si, že je lepšie mať iba modré a zelené čiary, aby sa necítili horší, ako tí, čo už vládli to, čo oni nie. Pritom to naozaj tak môže byť, že je naozaj lepšie nemať hrubé červené čiary no len ak má človek súcit s druhými. To môže u niekoho znamenať, že je vo vývoji ďalej ako tí, čo ešte nezvládli isté veci a teraz majú príležitosť sa niečo naučiť prostredníctvom životných ťažkostí a náročných prekážok, úloh, problémov...

Trochu polopatisticky som si to zosumarizovala a snáď som to i pochopila. Dík ešte raz

Saly » tiferett Chápem to, len by ma zaujímalo, prečo niekoho teší, keď v radixe nevidí žiadne hrubé červené čiary, iba zelené alebo modré? Niečo to predsa musí znamenať, či?

Saly » Orfanikus díky
nad tým budem musieť porozmýšľať ešte... vyzerá to byť náročné posudzovať vplyvy a najmä tie protichodné, aby sme dostali z toho zmysluplný celok.
Astrológia je náročnejšia ako sa zdá

Saly » Najdise.cz dík za vysvetlenie!

Saly » Áta22 Ak to správne chápem, tak sa môžeme hocikedy len tak rozhodnúť a odpustiť. Ale prečo by sme to robili, prečo by sme sa rozhodovali pre odpustenie, keď k tomu nemáme dôvod? Dôvod je práve to pochopenie, poznanie ku ktorému dôjdeme cez rôzne skúsenosti a tomu hovorím učenie.
Učiť sa nenávidieť sa naozaj nemusíme. Cieľom je predsa láska, milovať sa navzájom, tomu sa máme učiť no niekedy to nejde bez toho, aby sme nepoznali aké je to všetko ostatné. Zo zvedavosti a z túžby presadiť svoje predstavy o nápady, presadiť (zneužiť) svoju moc si vytvárame často rôzne príležitosti k negatívnym pocitom, dochádza k stretom slobodných vôli a kto sa presadí, ten kto má väčšiu vôľu, kto dokáže viac manipulovať, ovládať, druhých? Pre toto sa Boh rozhodol, že nám umožní poznať následky našich túžob v hmote, lebo tu je to najsilnejšie cítiť, tie výsledky, dôsledky nášho tvorenia a zmýšľania. Tu sú najlepšie podmienky na učenie. Tak si to vysvetľujem. To je princíp karmy a toho čo zasejeme to zožneme.

Môže to byť v niektorých prípadoch aj ako začarovaný kruh, ak sa nepoučíme, tak sa nám opakuje lekcia až dovtedy, kým sa neoslobodíme od určitých vecí, ktoré neprinášajú pocit pokoja, radosti, harmónie a lásky. Predstavujem si to tak, že ak sa duša poučí, tak z lásky k tým dušiam, čo ešte nevedia to čo ona sa rozhodne im pomôcť, inkarnuje sa zas do tela (pričom môže riešiť ešte nejaké dlhy a energeticky ich vyrovnať) a preukáže milosrdenstvo človeku, ktorý konal podľa svojej vôle no v súlade s vôľou duše človeka, ktorá mu dovolila urobiť to, čo chcel (napr. vzal život, zabil dotyčného), tak sa ten vrah môže zistiť, že to, čo urobil neuspokojilo jeho dušu, neprinieslo mu ten pocit, ktorý si myslel, že bude mať, ak sa bude presadzovať fyzickým násilím. Ak by k nemu obeť vysielala rovnako negatívne emócie, nenávisť, neodpustila by mu, chcela by sa mu pomstiť, vrátiť mu to, tak by nastal ten začarovaný kruh, ktorý si spomínala, no ak obeť zistila, poznala, že jej to neprináša nič príjemné a rozhodne sa to už nikdy viac neurobiť, tak nebude pokračovať v tom kruhu, ale odpustí a oslobodí sa vlastne. Ak však je ešte niekto, kto nedošiel k poznaniu, že takéto zmýšľanie, presadenia svojej moci sa na úkor druhého neprináša dobrý pocit na duši, ak sa nechce vzdať, ak si stále myslí, že mu to prinesie dobrý pocit, tak dovtedy to bude skúšať. Ak sa nenájde už nikto, kto by ho udržiaval v tom začarovanom kruhu, lebo každý by mu odpustil a nesnažil sa mu to vrátiť, tak zrazu nebude vidieť zmysel v tom, aby takto pokračoval, vlastne nebude dôvod. Samozrejme, kým sú ľudia, čo nedokážu ešte odpustiť a ženie ich pomsta, nenávisť a hnev, tak sa bude ten agresor (napríklad. vrah) ocitať v situáciach v ďalších životoch, kde bude on obeťou, jeho niekto alebo niečo zabije. Môže sa poučiť z toho, ale i nemusí. Môže očakávať neustále agresiu od druhých, lebo ju sám presadzuje, bude rovnako v sebaobrane ako aj v útoku, no ak príde niekto, kto mu nebude chcieť opätovať jeho konanie, tak ho to môže zaskočiť, môže mu to pomôcť prelomiť ten začarovaný kruh, lebo sa zamyslí, čo sa to stalo, prečo ho nikto neodsudzuje, keď to tak doteraz bolo vždy. Chce to asi naozaj dokonalé pochopenie a slobodné rozhodnutie na základe poznania sily lásky, aby sa začarovaný kruh pretrhol a došlo k vyslobodeniu.

Sami sa rozhodujeme či budeme nečinní alebo činní a aj to kedy a kde, v čom, v akých situáciách. Tie situácie a udalosti, ktoré sú súčasťou plánu duší si však vytvárame už pred narodením, takže vopred je známe, ako sa kto rozhodne (na tie informácie sa napájajú niektorí jasnovidci, médiá). Mimo týchto plánovaných udalostí sa môžeme ešte rozhodovať i na Zemi. Ide však skôr o rozhodnutia na úrovni duchovnej, myšlienkovej a na úrovni hmoty len do tej miery, aby to nenarušilo plány duší.

Ak sa má napr. utopiť dieťa, ak je to súčasť plánu jeho duše a duše v jeho okolí, rodinných príslušníkov, tak sa utopí aj keby si sa mu snažila pomôcť, aj keby tam boli hneď lekári a dávali mu prvú pomoc. Nech by sa snažilo robiť čokoľvek, tak zomrie. Myslíš si, že by to bol osud, náhoda? Každý cíti, čo má urobiť a čo musí urobiť a čo nechce urobiť, alebo sa na to necíti.
Takže neznamená to, že máme byť pasívni, nič nerobiť, ale robiť to, čo cítime. Niekto môže naozaj cítiť, že niečo nemá urobiť, že na niečo nestačí, necíti sa na to. Všetko má svoj dôvod. Aj zločincov môžeme izolovať, obmedziť na slobode, odsúdiť ich podľa ľudských zákonov, bude to v poriadku. Nechceme predsa dovoliť, aby ďalej ubližovali, ničili, zabíjali. Môžeme sa však rozhodnúť čo k ním budeme cítiť, či nenávisť, alebo súcit, lebo pochopíme, že oni tým sami vnútorne trpia a ich duša nenašla zatiaľ pokoj a radosť v tom, pre čo sa rozhodla.

Náhody neexistujú. Je veľa prípadov, kedy prežil nejakú nehodu človek, ktorý by podľa nás toto prežiť nemohol. Vtedy sa hovorí, že pri ňom museli stáť všetci anjeli strážni. Je to preto, že ten človek nemal ešte zomrieť, preto aj keby sa dostal do akejkoľvek život ohrozujúcej situácie, tak sa z nej dostane. Je jedno či je to choroba, alebo nehoda. Bol to plán jeho duše a všetko sa udeje tak, aby sa ten plán naplnil. Ak niekto má zomrieť vtedy a vtedy, tak na tom nikto nič nezmení, nech by sa snažil akokoľvek.

"Poďme sa zachrániť
V sebe máš ten protijed
Nevysyp si z dlaní vlastný svet
Poďme sa zachrániť
Radšej nikdy ak nie hneď
Šťastie musíš krajšie vymyslieť."

To mi prišlo práve na um, táto pesnička od Petra Nagyho

Saly » Najdise.cz neviem či to prebiehalo presne tak, teda, že si duša vybrala konkrétny spôsob zážitku. Skôr si myslím, že sa tie prvotné túžby prejavili najskôr v duchovnej oblasti, teda skôr ako sme sa začali inkarnovať na Zem. Keďže sme pri stvorení dostali do vienka slobodnú vôľu, boli sme zvedavé, bez skúseností, teda tabula rasa. Nepoznali sme nič, len prítomnosť Božiu no zvedavosť a dar slobodnej vôle a tvorivosti v nás začal podnecovať rôzne pocity, tvorivé túžby, zatúžili sme vyskúšať si hmotný svet ... skúšali sme rôzne spôsoby pôsobenia na druhé duše, prebiehali rôzne interakcie. Skúšali sme manipulovať, presadzovať svoje túžby na úkor iných duší, ale Boh, ako náš Stvoriteľ nás stvoril z určitého dôvodu, mal plán a chce pre svoje deti len to najlepšie. Vytvoril pre nás preto príležitosť ako sa vyvíjať, učiť sa a dospievať. Rovnako ako deti v ľudskej rase, aj duše sa vyvíjajú a poznávajú. Ak sa narodí dieťa do tela na Zemi je nevedomé, neskúsené a učí sa na Zemi v tele žiť, poznávať fungovanie vesmírnych zákonov ale i tých pozemských. Jeho vývoj ovplyvňujú ľudia naokolo a postupne ako nadobúdajú skúsenosti, stávajú sa vedomejšími. Boh, náš Otec, Stvoriteľ túži po tom, aby sme sa stali dokonalými, ako On, preto vytvoril vesmírne zákony, ktoré nám v tomto môžu napomôcť. Predsa len, Jeho vôľa, rovnako ako vôľa pozemského rodiča je väčšia ako vôľa detí. Keď však deti dospejú a nadobudnú dokonalé poznanie, tak sa vôľa dokonale vedomých detí a dokonale vedomého rodiča (rodičov) stáva totožnou. Je tam harmónia, láska a radosť, lebo v dokonalosti je iba láska a príjemné pocity. Rovnako ako deti skúšajú hranice rodičov, tak aj duše skúšali hranice Božích zákonov. Každá stvorená duša je svojim spôsobom iná, hoci podstatu majú rovnakú. Preto aj deti, ktoré sa narodia na Zem majú rovnakú podstatu telesnú, hmotné telo no duše detí sú rôzne. Nevylučujem však, že to môže byť všetko aj inak.Tak tomu však rozumiem a dáva mi to zmysel.

Saly » Áta22 Nikto sa potrebuje a chce naučiť odpúšťať a ako inak by sa to mohol naučiť ak nie tým, že jemu, alebo jeho blízkym niekto iný ublíži?

Ako spoznáme aké to je milovať, ak nevieme, aké to je nenávidieť a čo všetko nám nenávisť prináša? Ak sme proti násiliu, tak zrejme preto, že sme násilie sami zažili na sebe a pravdepodobne sme ho predtým aj sami pôsobili. Učíme sa, poznávame každým životom, každou skúsenosťou, zážitkom, prežitím pocitov a emócii týkajúcich sa skúseností. Ak odmietame agresiu a pritom máme v sebe pocity nenávisti a agresie voči tým, ktorý ešte nevedie čo agresia prináša do budúcna, tak sme sa ešte nepoučili. Agresívna myšlienka vyslaná k druhému človeku je rovnako agresiou ako fyzické napadnutie. Z pohľadu človeka sa to môže javiť ako niečo odlišné, ale z pohľadu duše je to úplne to isté.

Aj sadisti, psychopati, vrahovia a agresori zistia skôr či neskôr, aké pocity im prinieslo ich rozhodnutie a poučia sa ... Môžeme im však pomôcť aj tým, že ich síce obmedzíme na fyzickej slobode, ale neodsúdime ich v duchu. Skúsenosť obmedzenie na fyzickej slobode je väčšinou súčasť plánu ich duše no aj oni aj my sa môžeme rozhodnúť či budeme ďalej nenávidieť, alebo budeme odpúšťať a vzdáme sa nenávisti, zlosti, agresie. Toto naše rozhodnutie bude mať vplyv na to, či sa budeme chcieť (potrebovať) odpúšťaniu a láske učiť cez ďalšie lekcie. Ak v duši odpustíme, tak pozdvihneme na duchu nie len seba, ale aj toho komu odpúšťame a sme o krok bližšie ku konečnej jednote v láske všetkých duší. Duša je viac ak telo no skrz telo sa duša najviac môže naučiť, pochopiť..

Saly » MG34 1. Áno, pripisujem duši slobodnú voľbu rozhodovať , najmä v duchovnom svete, lebo tam prebieha zároveň plánovanie. Ak je už duša vtelená, tak sa môže slobodne rozhodovať tiež, no nie všetky jej rozhodnutia sa zrealizujú, lebo telo má tendenciu ťahať dušu dole do jeho nižších vibrácii a človek ako taký (teda duša + telo) má obmedzenú schopnosť rozpamätávania sa na plán duše. Nezrealizujú sa tie rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s plánom pre ktorý sa duša rozhodla.
2. Áno, svojim spôsobom sme my ľudia akoby naprogramované stroje, či zombíci, ako si to nazval ty a pri realizovaní plánu na Zemi sa môžeme slobodne rozhodovať, ako na udalosti zareagujeme, aký postoj k ním zaujmeme. Ide tu o vnútro, duchovnú rovinu, teda čo cítime, napríklad, nenávisť, zlosť, závisť, opovrhnutie, povýšeneckosť, pýchu, alebo lásku, zmierenie, súcit, pokoj. Nemôžeme však reagovať tak, že niekoho zabijeme, ak nám to neumožňuje plán duše našej aj toho druhého. Musí tam byť súlad, energetické prepojenie, ktoré pritiahne k nám človeka, ktorý bude zabitý a nás k nemu. Ak sa niekto rozhodne zabiť telo druhého človeka, tak sa to nemôže stať bez toho, aby s tým duša „obete“ nesúhlasila a nebola s tým uzrozumená pred narodením. Takže ak sa na to pozeráme z toho uhla pohľadu, tak potom sa dá povedať, že slobodná vôľa má svoje obmedzenia a hranice, nesmie zasahovať do slobodnej vôle druhého.
3. Na pláne duše nemôžem nič meniť, inak by nastal konflikt a chaos, lebo ak by si každá duša zmyslela, že poruší plán , tak si to ani neviem predstaviť, čo by z toho vzniklo. Musí v tom byť poriadok, systém. Plánom myslím udalosti, ktoré sa nám majú stať a ktoré nemôžeme odvrátiť či zmeniť. Môžeme sa len rozhodnúť ako na nich zareagujem v zmysle, či sa rozčúlime, budeme nadávať a cítiť zlosť, nenávisť, alebo či to prijmeme s tým vedomím, že sme si to sami vytvorili, sme za to zodpovední len my a nikto iný. AK sa nám nepáči čo sa deje môžeme zmeniť len to, čo je nám dovolené zmeniť. Ak niečo nie je dovolené, to znamená, že to je v rozpore s plánom ktorejkoľvek duše, tak sa nám to zmeniť nepodarí, nech by sme robili pre to čokoľvek. Ak niečo chceme zmeniť, máme nutkanie to zmeniť a nie je to v rozpore s plánom niektorej zúčastnenej duše, tak to môžeme zmeniť . Takmer každý človek pozná pocit, keď sa niečo neudialo podľa jeho terajšie plánu, ktorý si vytvoril v tomto živote. Buď chcel niečo získať, dosiahnuť, alebo urobiť, no napriek snahe, sa mu to nepodarilo. A prečo, ak to tak veľmi chcel a robil preto všetko? Lebo to bolo v rozpore s plánom jeho duše či duše iného. A prečo niektorí ľudia niečo nechcú a predsa to dostanú? Prečo niekto cíti, že niekam nemá chodiť a iný zas, že tam má ísť? Lebo sa takto má realizovať plán duše.
4. Ku konfliktu plánov nemôže dôjsť, lebo nad všetkým bdie Boh a on sa stará o to, aby všetky plány do seba zapadali ako puzzle. Ak by sa nenašiel žiadny človek, ktorý by bol ochotný zavraždiť toho, kto chce byť zabitý, tak sa nájde nejaké zviera, alebo padne na človeka strom, skala, udrie doňho blesk. Nie je dôležité ako by bol človek zabitý, ale aké pocity by mu to prinieslo, aké skúsenosti aj pre tých naokolo, čo už nechcú zabíjať, ale naplánovali si napríklad spoznať aké to je, ak stratia blízkeho človeka skôr ako sa dožije staroby, alebo aké to je prísť o dieťa, o rodiča ...
5. Áno, veľký šéf a koordinátor, to je sám Boh, ktorý to má celé pod kontrolou, aby naše slobodné vôle neboli v konflikte.
6. Ak máš pocit, že skutočne žiješ, tak ma to úprimne teší Ja som si ešte neprešla všetkými skúškami a mám pocit, že ten plán duše som zatiaľ nenaplnila, ale verím, že sa mi to podarí. Stále sa len učím a poznávam ...zatiaľ nedokonale

Saly » MG34 Veď o tom to je, že tá slobodná vôľa spôsobuje to, čo sa nám stane. Duša vie, my ako ľudia nie.
Problém je v tom, že my si tu v tele nepamätáme, čo sme si naplánovali, čo sa nám má stať, čo nie. Môžeme mať len nejaké pocity na základe skúseností, ktoré sme zažili v minulosti (v tomto či minulých životoch) no na ktoré sa nepamätáme a preto cítime z niečoho obavy, alebo si dávame väčší pozor pri niečom ... inak by to nemalo zmysel tu byť. Neprežili by sme to, čo sme si naplánovali a vytvorili v medziobdobí, v duchovnom svete. Tento svet nevnímam ako miesto, kde je náš domov, ale ako miesto skúšok, učenia, príležitosti ktoré ponúka hmota, najnižšie vibrácie.

Ak sa vyhýbam miestam, kde by ma mohli okradnúť, tak možno preto, že už takúto skúsenosť nepotrebujem, zažila som to v minulom živote a moja duša si naplánovala nechodiť na také miesta, ale na iné. Alebo som v minulosti niekoho okradla no neviem to, ale cítim, že by ma mohol niekto okradnúť, tak sa tým miestam budem vyhýbať z tohto dôvodu, aby som sa vyhla okradnutiu. Moja ľudská myseľ si môže myslieť, že ak sa budem takým miestam vyhýbať, tak sa mi nič tak nestane. Ale ak sa mi to má stať, tak sa na také miesto raz dostanem, aj keď som to nechcela. Napríklad. duša by chcela vedieť ako to je, keď je v tele, ktoré je okradnuté. Vie už aké je to okradnúť, tak sa rozhodla slobodne, že si vyskúša opak. V základnom pláne každej duše je rásť, učiť sa, tvoriť a poznávať. Ak by niektorá duša toto odmietla, môže. Má slobodnú vôľu a právo sa rozhodnúť no odmietnutie učenia má tiež svoje následky. Neviem síce ako presne no cítim, že nie sú príjemné. Dáva mi to zmysel. Boh vie, čo je pre nás dobré a k tomu uspôsobil aj vesmírne zákony. My, ako ľudia to nevieme, len si myslíme, cítime ale v skutočnosti nevieme, čo sme si naplánovali, ako sme sa rozhodovali v minulom živote, čo sme zažili, čo ešte máme zažiť ... istotu však nemáme, jedine ten, kto sa dokáže nejakým spôsobom napojiť na dušu, na podvedomie ... ale overiť sa to dá až spätne, o čom boli tie naše pocity, či len o podvedomej spomienke na niečo, čo sa nám kedysi stalo, alebo o tom, čo sa nám ešte len malo stať

Saly » MG34 Nepraví a praví, to neexistuje. Všetko je tak ako má byť. Aj naše rozhodnutia sú už vopred naplánované. Pilot sa pre ten čin rozhodol už pred narodením. Ak by to tak nebolo, tak by sa rozhodol inak. Slobodnú vôľu môžeme prejaviť i v tomto živote no iba vo veciach, ktoré neodporujú nášmu plánu a to v tom, ako to vnútorne spracujeme, ako budem myslieť, cítiť, aký vnútorný postoj zaujmeme, či sa budem obviňovať, či budeme obviňovať druhých, či si dokážeme odpustiť...

Príklad z Biblie, ako je všetko už vopred naplánované, to čo urobíme...

"Vtedy im povedal Ježiš: Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Budem biť pastiera a rozpŕchnu sa ovce stáda. Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley. Odpovedal Mu Peter: Ak sa všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším. Ježiš mu riekol: Veru, ti hovorím, že tejto noci, skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. Odpovedal Mu Peter: A čo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy Ťa nezapriem. Podobne hovorili aj všetci učeníci."

"Peter však sedel von na dvore; i prišla k nemu služobná dievka a povedala: I ty si bol s Ježišom Galilejským! On však zaprel pred všetkými a odpovedal: Neviem, čo hovoríš. Keď vychádzal bránou, uzrela ho iná a povedala tým, čo tam boli: Tento bol s Ježišom Nazaretským! A zase zaprel s prísahou: Nepoznám toho človeka! Onedlho pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: Veru, aj ty si z nich, veď i tvoje nárečie ťa prezrádza. Vtedy začal sa zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka! A hneď kohút zaspieval. Tu sa Peter rozpomenul, čo mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. I vyšiel a žalostne zaplakal."

Saly » MG34 A odkiaľ vieš či duše všetkých čo zomreli si nenaplnávolali zážitok byť zabití, lebo takúto skúsenosť potrebovali a že pilot zas chcel zažiť aké to je zabiť veľa ľudí? Ich slobodné vôle sa navzájom dopĺňali. Každý dostal to, čo chcel zažiť.
Človek si plánuje mať aj určité ľudské vlastnosti, túžby, sny a tie sa môžu javiť dokonca v rozpore s tým, čo má naplánovaná duša, ale presne to si naplánovala. Inak by nemohla zažiť to, čo potrebuje.

Nad tým si nerozmýšľal?

Saly » MG34 Ona sama si takýto život aj koniec jedného života vybrala ... bola to pre ňu potrebná skúsenosť, tedy pre jej dušu, aby som bola presnejšia. Rovnako si vybrali svoju skúsenosť aj ostatní ľudia. Všetko už mala v podvedomí uložené, aj to, že bude túžiť byť speváčkou a aj to, že jej to nevyjde. Isté veci musia ostať v podvedomí. A napríklad, aby sme poznali a precítili radosť musíme spoznať aj smútok. Kto chce tvoriť a poznávať musí si prejsť aj jedným aj druhým a precítiť to všetko, pochopiť, poučiť sa.

Nie je cieľom nášho života na Zemi žiť čo najdlhšie, ale prejsť si skúsenosťami, ktoré nám môžu pomôcť ako dušiam v duchovnom živote rásť. To je môj názor. Ak ho máš iný, rešpektujem ho

Saly » MG34 Áno, bude to asi tým. Mám inak nastavené pojmy ako ty a preto vidím veci tak, že osud a slobodná vôľa je pre mňa jedno a to isté, ak sa na to dívam do hĺbky. Nedá sa to oddeliť, splýva to a možno by bolo dobré, keby som vymyslela nový pojem, ktorý by vznikol na základe môjho pohľadu na to, že Osud = Slobodná vôľa.

O tých zvieratách som už písala a vidím to presne tak ako som uviedla. Rešpektujem to, že ty to vidíš inak. Mne dáva zmysel to, čomu verím a ako to vnímam, cítim ...

Saly » Najdise.cz Áno, všetko nazývam slobodnou vôľou, lebo to tak vnímam.

Chápem aj tvoj pohľad na osud a slobodnú vôľu no preto, že máme slobodnú vôľu rozhodnúť sa čomu budeme veriť, ja som si slobodne vybrala toto, teda niečo iné ako to, čomu veríš ty

Saly » Bosch Ja to zas vidím tak, že nevedomá nutnosť prežívať vzniká na základe slobodnej vôle, ako jej následok, ktorý sa ukladá do podvedomia a preto si ho nepamätáme.
Z toho mi vyplýva, že Osud = Slobodná vôľa

Ale tvoj názor ti neberiem. Každý rozmýšľa ináč a inak vníma. Ja som stotožnená s týmto mojim názorom a pohľadom, momentálne

Saly » Mrtvý Ja chcem nájsť prvky hypersenzitivity práve v horoskope,skrz astrologický pohľad na človek. Dík

Saly » MG34 Slobodná vôľa a osud je to isté, podľa mňa. Lebo slobodne sa rozhodneme niečo urobiť alebo neurobiť a to, čo to prinesie sa volá "osud". Neviem či ti niečo hovorí karma. Ak áno, tak potom by si mohol rozumieť tomu, ako to myslím. I keď osud nemusí byť vždy následkom slobodnej vôle. Platí to len u ľudí. U zvierat asi nie.

Ak som napríklad pochopila na základne skúsenosti (hoci z minulého života) a môj vnútorný pocit mi hovorí, že ak ukradnem niečo, tak aj mne bude ukradnuté niečo tak nebudem nikoho okrádať, lebo cítim, že sa mi to vráti, že niekto okradne. Samozrejme, ak veľmi chcem a nebudem dbať na ten pocit, čo mi vraví aby som to nerobila, tak to urobím no musím rátať s následkami tohto rozhodnutia. Rovnako aj tím ktorí sa rozhodnú niečo ukradnúť no nemajú zatiaľ to poznanie, že sa im vráti to, čo urobia. Preto si myslím, že ak už niekto došiel k poznaniu a naplno pre precítil cez vlastnú skúsenosť, ako funguje karma, tak si dobre rozmyslí čo urobí a slobodne sa rozhodne nerobiť to, čo nechce aby niekto iný urobil jemu. Ak bude mať nutkanie i napriek pochybnostiam či je správne kradnúť a či sa mu to vráti, tak ešte nemá dosť skúsenosti k tomu, aby plne pochopil, že to naozaj funguje "čo zaseješ, to zožneš". A ak niekto nekradne, lebo má z tej predstavy nepríjemný pocit a zastáva názor, že kradnúť sa nemá lebo podvedome cíti, že to nie je správne (mohol kradnúť v minulosti a mal z toho problémy) no nenaučil sa ten človek napríklad ešte odpúšťať, tak mu príde do cesty v tomto živote situácia, kedy mu niekto niečo ukradne a podľa toho ako on zareaguje a či bude schopný odpustiť, ukáže sa, či to jeho poznanie je už úplné.
Ak už má niekto úplné poznanie, pochopenie a vie odpúšťať ako druhým, tak sebe, "nepriláka" k sebe žiadnych zlodejov a ak by aj zlodej mal na výber koho kradne, tak i on bude cítiť niečo z tých ľudí, potencionálnych obetí a nevyberie si toho, kto vyžaruje energiu pochopenia a naplnenej skúsenosti.
Človek, ktorý má plné poznanie sa však môže sám rozhodnúť pomôcť druhému, napríklad i zlodejovi tým, že sa chce nechať okradnúť (tak si to naplánovala jeho duša) iba preto, aby zlodej mal príležitosť poučiť sa z nečakanej reakacie okradnutého. Vtedy je zlodej, podľa mňa, prichytený pri čine, aby videl reakciu okradnutého, ktorý už došiel k úplnému pochopeniu. Okradnutý mu nie len že nevynadá no ešte mu ponúkne zlodejovi aj iné hmotné veci, ak má ešte jedno auto, tak mu ponúkne i to. Zlodeja môže takáto skúsenosť zmiasť a môže mu pomôcť pochopiť čo je to láska, odpúšťanie ... Takýchto dobrovoľných činov, kedy človek už nemusí no i tak si na seba vezme podobné úlohy (niekedy aj smrť zabitím), je schopná len veľmi vyspelá a chápavá duša. Väčšinou ide iba o dôsledok karmy a príležitosti pochopenia, učenia sa.

A či majú zvieratá slobodnú vôľu?

Myslím si, že zvieratá cítia energie a konajú inštinktívne, nevedia kontrolovať svoje pudy, na rozdiel od človeka, ktorý má tú možnosť a to preto, lebo mu bola daná slobodná vôľa. Zvieratá vedia prejaviť základné emócie v závislosti od štruktúry mozgu, ako i ľudia, lebo máme telá založené na podobných princípoch. Jediný rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi vidím v tom, že ľudia majú niečo navyše, majú oveľa vyšší potenciál ako zvieratá, lebo ľudské telá boli stvorené z odlišného dôvodu ako tie zvieracie. Ľudské telá dávajú väčšiu príležitosť človeku duchovne rásť, poznávať a tvoriť. Naše duše vstupujú do ľudských tiel preto, aby získali skúsenosť, poznanie ale aj preto, aby pomáhali v tvorení Bohu, nášmu Stvoriteľovi.

Je to môj pocit, môj názor, ktorý sa časom môže zmeniť, alebo posilniť ...