Hlavní strana > Diskuzní fórum > Poslední příspěvky v diskuzích

Filtr:

fantazy - Poslední příspěvky (Archiv)


  
 
 
 
29.12.2017 - 15:03

fantazy » Najdise.cz
Dakujem pekne. :79: :17:
28.12.2017 - 15:29

fantazy » Najdise.cz
Ahoj Khalia,

dakujem ti velmi pekne za mile slova podpory. :17:

Cas naozaj lieci postupne to co boli.

Dakujem ti, aj ja prajem tvojej rodine vsetko iba to najlepsie, nech ste stastni a zdravi. :17: :79: :74:
28.12.2017 - 15:20

fantazy » fantazy
Zdravim vas,

prave dnes som sa po dlhom case prihlasila a vsimla som si, ze v decembri mi par z vas nechalo spravy. Dakujem vam velmi pekne, dakujem aj za modlitby za moju dcerku. Velmi si to vazim, dakujem zo srdca. :79:

Mozno vas zaujima ako sa mam. Je to trochu lepsie, s pomocou rodiny a ludi okolo seba sa znovu snazim zit. No uz to nie som ja, zmenila som sa. Stale to boli a nosim bolest v dusi. Bala som sa Vianoc a tychto dni volna, ako to zvladnem. Nemala som chut ich ani oslavovat, ale nechcela som rodine pokazit sviatky. Priznam sa, ze casto si este poplacem, tak to bolo aj na Stedry den, ale uz sa tolko nesudim. Tento rok bol tazky a ked sa tak na seba pozriem, cim vsetkym som si presla, tak mi je samej seba luto, bolo to strasne tazke a nemala som silu to zmenit.
Velmi mi pomohli knihy od Michaela Newtona o regresnej terapii a dali mi nadej. Pochopila som, ze kazda dusa ma nejaky plan, nic sa nedeje ako nahoda a jedneho dna bude vsetko jasne.
Dusu Veroniky aj svojho partnera som pustila, kazdy den sa za nich modlim a prajem im iba to najlepsie. Pochopila som, co je to bezpodmienecna laska. Mozno to bola ta dolezita lekcia, ktoru som mala pochopit. Sama sebe som este neodpustila, ale pracujem na tom.

Prajem Vam vsetkym vsetko dobre a hlavne pokojny rok 2018. :17:
11.07.2017 - 12:42

fantazy » fantazy
Dakujem vam vsetkym za vase slova, laskave aj kriticke.

Ja som sa sem neprisla obhajovat. Sama nie som schopna vidiet, kde je pravda a co je spravne. Prisla som sem asi iba hladat povzbudenie, akesi pochopenie a objatie. Som na vsetko sama. Aj ked mam okolo seba ludi, rodinu, nie som schopna o tom s nimi hovorit. Proste to nejde a tak mi ostava vyliat si srdce iba na sedeniach so psychologickou. No stale je tu ta moja 13-ta komnata, ktora ostava zatvorena. Tu som vedela otvorit iba partnerovi, vedeli sme sa rozpravat o vsetkom a objimali sa kazdy den. Zrazu tu nie je a tak mi to strasne chyba. Pokusila som sa najst malu nahradu aspon tu.
Uvedomujem si, ze na vsetko treba cas. Je nemozne, aby sa mi tieto obrovske rany zahojili za mesiac. To sa neda a klamala by som samu seba. Musim sa snazit zit dalej..

Este raz dakujem za vasu podporu.
10.07.2017 - 23:07

fantazy » MG34
Kazdy sa snazime zit ako najlepsie vieme. Ja nie som dokonala a nikdy som nebola. O tom sa da vela diskutovat, kto aky je a preco.
Je to ako spytat sa psa preco nie ako macka. Ovplyvnuje nas rodina, partner, spolocnost.. charakter s ktorym sa narodime.

Ja viem na co narazas.. Tu naivitu a zmysel pre dobro mam v sebe. A riadim sa tym, aka som ja k druhym, to sa mi vrati. No neplati to vzdy.

Nebola som silna a ked mi zomrel partner, riesila som bolest z jeho straty a zrady. Dietatko prislo ako dar, no vtedy som si este neuvedomovala. Sedela ponorena v tme a nevidela to svetielko, co prislo. Konala som vtedy tak ako som vedela a citila. Nie je to obhajoba. Teraz uz nic nema zmysel a iluzie ani sny nemam.
10.07.2017 - 22:51

fantazy » Najdise.cz
Dakujem ti, ze si sa ma zastala. :17:



Ani neviem ci ma zmysel sa obhajovat. Urobila som chybu a platim za nu dusou. Nikto si neviete tu bolest a bezmocnost predstavit. Prist najprv o milovaneho partnera, ktory ma vasu plnu doveru a potom zistit, ze klamal kazdy bozi den, to polozi 99% ludi. Zrazu vsetko padlo a ta bolest bola obrovska. Potom tehotenstvo.. Bola som hodena do hlbokej vody a nemala sa coho zachytit. No trvalo to len par dni. Nikdy by som vedome svojmu dietatku neublizila. Bol to skrat v hlave, bol to iba strach. Rodina mi radila ist na potrat, ale to som absolutne odmietla a prevzala som plnu zodpovednost za zivot co vo mne rastol. Aj ked so strachom, ale tesila som sa potom, ze budem mamou.
No prisli komplikacie a tie si davam za vinu ja. No stale sa pytam preco.. Pochybyla som iba par dni a malo to zavazne dosledky. Je plno zien, ktore piju a fajcia pocas tehotenstva alebo dieta maju nasilu a narodi sa zdrave. U mna to asi bol ten obrovsky napor smutku, strachu a stresu.. Tak sa to prejavilo na telicku. Nemala som oporu. No som iba clovek a neslo to zastavit.
Na potrat som isla nedobrovolne a kto nezazil nepochopi. Bola dom ochotna sa statat aj o postihnute dieta, obetovat svoj zivot. No nikto ma nepodrzal a vlastna rodina sa mi v tomto otocila chrbtom. Lebo ak si ho necham, tak im davam na krk slucku a oni tiez maju svoje zivoty. Chapala som ich, a tak som proste nemala na vyber. Kazdy den to lutujem a boli to moc.
10.07.2017 - 20:16

fantazy » Najdise.cz
Dakujem ti velmi pekne za podporu. :17:
10.07.2017 - 18:34

fantazy » MG34
Ja svoju chybu prijimam. Viem, ze za vsetko som zodpovedna ja a je to moja vina. Zijem s tym kazdy den a lutujem to z celeho srdca. Vsetkym som odpustila, ale sebe nedokazem. Nejde to a neviem, ci to niekedy dokazem.

Pochybila som iba na par dni a malo to zavazne dosledky. Dala by som svoj zivot a svoje zdravie za zivot svojej dcerky. Tomu ver.. Proste som to nezvladla a zijem svoj trest.
10.07.2017 - 16:58

fantazy » Nelle
Ahoj Nelle,

chcem sa ti uprimne podakovat za tvoje slova. Velmi si mi pomohla a tvoje slova mi prenikli hlboko do srdca. Dotkli sa mojej duse.
Cas ide, dni plynu a niekedy mam pocit, ze ma boli kazdy novy nadych. No viem, ze musim zit dalej. Ten moj novy zivot je uplne odlisny ako ten predtym. Mam pocit, ze dobre uz bolo a stale ma sprevadza ten pocit nezmyselnosti. Snazim sa vela citat o duchovnych veciach, o dusiach deti a zivote po smrti. Je toho hlavne vela v anglictine. Hladach v tych myslienkach utechu a nadej. Tiez som citala, ze dusa dietatka si svojich rodicov vybera este dlho pred pocatim a vlastne o tom potrate vie este predtym. Je to tazke pochopit, preco si to zvoli. V jednej knihe od Michaela Newtona je jeden pribeh o tom ako zena zazila potrat a vlastne to bola dohoda jej duse s tou dusickou dietata este pred narodenim, aby pomohla svojej mame duchovne vyrast. Viem, ze nic sa nedeje nahodou. Ak by mal byt moj zivot nahoda, tak by nic nedavalo zmysel.. Obzeram sa spat a niektore situacie v mojom zivote, aj pocas vztahu s partnerom akoby boli pod ochranou tam hore, presne nacasovanie a planovanie.
Citim, ze s mojim partnerom sme boli spriaznene duse, bola som s nim "doma". Nikto iny mi nikdy ten pocit nedal. A to ze prisla Veronika bol ten najkrajsi dar, aky mi zivot dal. Mozno som to uz pochopila, alebo sa tym iba moja dusa utesuje.. ale az pri nej som nasla zmysel zivota. Uvedomila som si, ze moj zmysel zivota je rodina a byt mamou. Mozno prave kvoli tomuto prisla a pomohla mi najst to. Ak by neprisla tak mozno by som sa po smrti partnera nadobro uzavrela a neriesila by som dalsie vztahy. No coraz viac citim, ze chcem byt mamou. Velmi tuzim, aby sa jej dusicka ku mne vratila, aby som jej bola dobrou mamou. Uz to nepokazim. Niekedy mam pocit akoby mi ten jej hlasok sepkal "mami, ja sa vratim" a aj taky vnutorny pocit, ze moj partner chce, aby som bola stastna a dala sancu niekomu novemu. Takze sa musim zase otvorit a dat sancu niekomu, kto za to bude stat, aby sa Veronika mohla vratit.
Jasne, nie som este pripravena a potrva to dhlsie. Najprv sa mi musia trochu zahojit rany na srdci.
Este raz ti dakujem za tvoje slova. Potvrdili vela z toho co citim a co si myslim. Pomohla si mi pohnut sa v mysleni trochu dalej. Mas pravdu s tym, ze moj zivot sa uplne zmenil. Uz neriesim pri tom vsetkom co som zazila nepodstatne veci. Uvedomila som si aj, ze som si casto o sebe myslela, aka som slaba a zranitelna, no to vsetko co sa stalo ma urobilo silnejsou. Jedneho dna tu bolest pustim a ostane iba laska, ktora tomu celemu dava zmysel.

Dakujem za podporu. :79: :17:
26.06.2017 - 17:02

fantazy » Najdise.cz
Dakujem ti za podporu.

Odpustit si este nedokazem. Nejde to.. mozno casom. Je to este stale dost cerstve.

To s tym pustenim mi radila aj psychologicka. No nedokazem sa s miminkom rozlucit. Nejde to.. Aspon takto sme spolu. Neviem ju pustit, lebo to boli a stale tuzim, aby sa jej dusicka ku mne vratila. Vsetky jej veci som dala do jednej velkej krabice a su to moje najvacsie poklady. Boli ma divat sa na ne.. ale maju pre mna velky vyznam.

Dobre bude asi az na druhej strane.. tam uz asi nic neboli.
26.06.2017 - 16:58

fantazy » Najdise.cz
Mila Klarion, dakujem ti za podporu.

Je to tazke. Priznam sa, ze netusim ako mam dalej zit. Kam smerovat svoje kroky. To ukaze asi cas. No uz nikdy nebudem ta zena predtym. Je to rana vypalena do srdca a ta nezmizne.
Ja som dost introvert a nedokazem sa len tak niekomu otvorit. No mam teraz to stastie, ze sa dokazem otvorit najlepsej kamaratke a psychologicke. Viem, ze ma neodusia a mozem im povedat, aj tie najciernejsie myslienky.

Mozno bude zivot ku mne milostivy a skrati moj cas na tejto Zemi alebo sa objavi nejake to svetielko.

Dakujem, vazim si to.
26.06.2017 - 11:41

fantazy » Najdise.cz
Dakujem za podporu.

Mas pravdu, bol to dar. Aj napriek vsetkej tej bolesti, moja dcerka bola ten najkrajsi dar.
26.06.2017 - 11:40

fantazy » Anna83
Dakujem ti Anička, vazim si tvoju podporu. :17:
26.06.2017 - 11:39

fantazy » Najdise.cz
Mila Khalia,

dakujem ti velmi pekne za tvoje slova a podporu.

Mrzi ma, cim ste si vo svojej rodine presli. Moja stara mama z otcovej strany, ktoru som ale nikdy nepoznala, tak tiez prisla o 3 miminka. Zili iba par dni alebo tyzdnov po narodeni. Nikto nevie dovod, preco odisli. Vtedy este medicina nebola na takej vysokej urovni. No mali este dalsie deti, no stara mama odisla skoro v 45-tich rokoch.
Neviem ci to ma nejaku geneticku suvislost s Veronkou, alebo karmicku. To sa uz nedozvieme.

Veronka mi dala velmi vela. Bola pre mna zazrak, dala mi zmysel zivota. Uvedomila som si, ze to najkrajsie, co zena moze citit, je byt mamou. Tesil ma kazdy jej kopancek. Konecne som bola stastna. Bola pre mna vynimocna aj tym, ze bola spojenim mna a mojho partnera. Bola spojenim nasej lasky. Citila som naplnenie, ze mi tu nieco po nom ostalo. Dal mi ten najkrajsi dar na rozlucku, aky len mohol. Nase dievcatko.

O to viac ma boli, ze som sa jej musela nedobrovolne vzdat. Ten pocit prazdnoty, je hrozny. Nic ho nezaplni. Mozem zit dalej, ale ten pravy zmysel zivota, uz mi bude navzdy chybat.

Mas pravdu, ze ma to velmi zmenilo. Ten den ked som o nu prisla, tak zomrela ja cast vo mne. Veci co mi dovtedy prisli dolezite, teraz stracaju vyznam. Ovela viac si uvedomujem hodnotu rodiny, pomoci inym. Pomohla som v mene Veronky aspon financne jednemu postihnutemu dievcatku a budem dalej pomahat.

Mozno si casom dokazem odpustit. No este to nejde. Je to prilis cerstve.

Neviem, ci este budem mamou. No Veronka navzdy bude moja dcerka.

Dakujem za podporu. :79:
26.06.2017 - 11:24

fantazy » Sivá
Dakujem ti za povzbudenie. Budem sa snazit. :74:
26.06.2017 - 11:24

fantazy » tajga
Dakujem ti za uprimne slova. Vazim si to. :17:
26.06.2017 - 11:23

fantazy » Najdise.cz
Dakujem ti za podporu. :74:

Ja som nespala pri porode. Je aj taka moznost, ale lekari pre moj vek (31) a perspektivu do buducnosti urobili vsetko pre to, aby to bol prirodzeny porod. Aby sa mi vnutri nic neporusilo a mohla som mat este deti. Ak by urobili sekciu, tak uz by sa to bralo ako operacia a mohli by byt komplikacie.


Aj ked som ponorena v tme, tak predsa len mam nadej, male svetielko, ktore mi sepka, ze mozno bude raz dobre. Mozno..

Veronka mi dala ten najkrajsi dar, zobudila vo mne materske city a dala mi zmysel zivota.
26.06.2017 - 11:15

fantazy » Najdise.cz
Dakujem za podporu. Vazim si to. :74:
25.06.2017 - 22:46

fantazy » Sosna zvlčelý
Milovala som ju tak moc. Vymenila by som za nu svoj zivot. No neslo to.. Neviem, mozno to bol moj osud, vychovat postihnute dieta. Prijat svoj osud. No nenasla som u nikoho podporu a bez partnera to neslo. Nemohla som svojim osudom zatazit aj rodicov. Sami sa k tomu vyjadrili. Nemala som na vyber..

Dakujem za podporu.
25.06.2017 - 22:42

fantazy » Najdise.cz
Dakujem ti Anavi za podporu aj objatie. :79:

Uz mam niekedy pocit, ze sa mi zivot smeje do oci. Ak by som nebola zbabelec, tak idem na druhu stranu. Ale viem, ze by som si len pritazila a vsetko skomplikovala. Takto aspon dozijem tento zivot s nadejou, ze ich na druhej strane stretnem. No mam pocit, ze ma boli kazdy nadych.
Moj porod bol velmi traumaticky. Nechali ma trapit v bolestiach a vlastne som porodila sama na chodbe operacky. Nedokazala som sa na nu ani pozriet. Neslo to. Ta bolest bola obrovska, ta dusevna.

Nemam partnera, a neviem ci este niekomu dokazem otvorit srdce, po tom vsetkom, co sa stalo. Tak ani neviem, ci je nadej, aby sa jej dusicka ku mne vratila.
Stránka 1 / 4
« předchozí   další » »|
Aktuální postavení planet
Aktuální
postavení planet
ukázat planety »
Lunární kalendář 2024
Lunární kalendář
Luna ve Lev Lvu
ukázat kalendář »