Tasha11
konkretne tento pocit nie, ale nie raz som zazila , ako sa pozeram na svoje telo zhora, ci pozeram na detail stropu v miestnosti , ked som mala velke horucky, ci bolo mi inak velmi zle.
alassea
Ahoj Iva ,bola som asi 2 krát,ten prvý ako decko keď som sa topila - v bazéne ,napriek tomu,že tam bolo plno ľudí ,ktorí by ma iste zachránili /videli ma topiť sa/ mala som reálny pocit,že sa utopím a už som sa ani nesnažila z toho dostať-klesla som na dno a hovorila som si,že to nie je ani tak strašné,že sa proste utopím potom sa niečo vo mne vzbúrilo a znovu som sa začala snažiť a potom ma vytiahli-trvalo to celé asi len pár sekúnd,ale ten pocit mám stále v pamati.A potom ešte raz,keď som bola tehotná,išla som s jedným človekom/však vieš s kým/ aj s mojím mužom a s malým synom autom,a tá osoba začala strašne zrýchlovať a ja som mala pocit,že nás chce všetkých zabiť.Potom sme ju nejak presvedčili a spomalila.A to vo mne neodpustené zostáva doteraz. PS:Bola som blízko smrti /aspoň mám ten pocit/,čo sa týka mojich blízkych-najma detí-keď mali na mále a tam som pociťovala veľkú beznádej-teda to uvedomenie,že neviem,aký dlhý má byť ich život,že to nemám v rukách ja-asi som príliž veĺký pesimista.Zmenilo ma to v tom,že som si uvedomila,že nikto tu nebude večne.