Spomienka na Bezdrev - Diskuze a zkušenosti

Spomienka na BezdrevV srdci i mysli tvoria sa neustále obrazy krásneho zákutia Bezdrevu...Pred chatkami pod majestátnymi borovicami sedia moji noví priatelia...nepoznám ich príbehy a oni moj a predsa ma robia stastnou...Prestali sa hýbat tiene v mojej samote.Vnímam obrazy prítomnosti,sum prírody,spev vtákov,smiech a radost...Rozprávam málo,slová sú niekde schované hlboko vo mne..Vydala som sa k rybníku.Je to moj cas,ked sadám k jeho brehu a vstrebávam do seba zázitky a cistú energiu prírody.Vnímam,ako vonia rybník i tráva a mlcím,ako nedaleké hústiny rákosia...Ako vstrebem tolko stastia ? Prechádzam dalej a blúdim lesom,stastná,hladím na vyslapaný chodník,ktorý jediný pocuje moje kroky...myslím na Vás a pred ocami sa mihajú rozne obrazy v tichej radosti...meditujem.Príroda ma naplna blazenostou a pokojom....Je láskavá,vlúdna,prijíma nás samých.Osviezila som svoje zotrocené telo i dusu,stratené nádeje...je to útecha ducha.Uz mi chýbate a vraciam sa nazad k Vásmu obrazu...sedíte pri ohníku,vstrebávam Vás smiech,spev,znejúce akordy...Je noc.Ohen vyplazuje svoje jazyky do výsin a ja pozorujem spanilé hviezdy...sepkám tísko tomuto obrazu,aby zastavil cas,lebo vsetci práve snívame sladký sen...vidím vase myslienky tajuplného stastia v tajuplnom svete...o Láske a porozumení o oslave zivota a prijímam vase tajomstvá,ked zrazu pocujem pravidelný zvuk bubna...vpíjal sa do duse a ja som splynula s týmto obrazom....Túto spomienku Venujem mojim priatelom