Preto že ružové ruže neklamú - Diskuze a zkušenosti

Ty, zo všetkých, čo, nás nič nespájasi jediný ma chcel chrániť...v tej chvíli sme sa mýlilispájala nás večnosť...počul si môj hlas,môj hlas v tvojej hlave, nevypovedané myšlienky...dva páry nevidomých očísa spojili do jednej cesty,boľavá lavína spomienok...skoro uzatvorený kruh...po ceste domov sme sa hádali,snažil si sa obhájiťprosil o odpustenie,neschopný pochopiť, že žijeme tu a teraz...nenávidel si ma pre svoj strach...odtrhol si za hrsťružových lupienkov a povedal teraz sa ukáže pravda...preto že ružové ruže neklamú,odkiaľ si to vedel...spojili sme ruky,veril si v zemskú príťažlivosť,vôbec si nečakal, že v mojej dlani ostanútri lupienky ruží,videl si seba na mostea malé dievčatko pod ním...a ja, hranicu, muža s fakľou, čo nemohol inak...vždy len neskutočná bolesť...čo znamená tretí lupienoknevie ani jeden z nás...v posteli sme sledovaliaury našich tiel,tvoja červenáprechádzala do temne modrejmoja strieborná do jemne zlatej...zaspal si a ja som veľmi túžila aby si ráno nič nevedel...a tvoje prvé slová,keď si ráno vstal,kurva, zlato,ako je to možné,že som včera počul tvoj hlas......ty, zo všetkých, čo, nás nič nespájasi jediný ma chcel chrániť...okolo teba sa chvela modrá...spája nás dlhá minulosť...