Už zase je tu,smútkom prevŕtané ráno...stojím pred zrkadlom,príšera vo mne ukrytá,vedie svoj prvý dialóg...prázdne oči,boj...o moju vieru,už znovu víťazí...spálené očko reťazeuž nestačím zachytiť...padám...prázdne oči v zrkadlesa dotýkajú tej na kolenách,v spojených pohľadochhľadám dotyk srdca,slabučké záchvevy,nepatrný pohyb motýlí,reťaz spojená,zvukommotýlích krídel...ľahkosť myšlienky,ti pomôže vstať...v očiachsa trepoce nádej...na smútkom prevŕtané ráno, prikladáš kamienky,maličké úsmevyvčerajšej radostia zajtrajšej viery...
alassea
malinká nádej a ešte menšia viera sú sestry a jedna druhej veria že to zviera vo mne neoblomne ale skromne dáva si tichú otázku má zmysel veriť na Lásku? odpoveď cítiš na hrudi motýle šuštia krehkými krídlami a ty odhodlane vstávaš z boľavých kolien a kráčaš za snami