Obyčajný život smrteľníka - Diskuze a zkušenosti

Sedela na posteli a nechápajúco pozerala na dvere. Boli zatvorené a kľúče v zámku sa nezmyselne rýchlo hojdali.Bola nimi zhypnotizovaná.Všade bolo ticho, prázdno po burke, len vo vzduchu sa chvela zbytková elektrika,jemne iskrila a jej po chrbtici nechávala mráz. Chcela sa nadýchnuť, otvorila ústa a znovu ich zavrela, vlastne dýchať už nechcela. Už len sedela ako mramorová socha, studená a po lícach sa jej pomaly kotúľali perly. Malé,na slnku sa jasne ligotali, a ako opúšťali jej tvár tak sa rozpúšťali a kvapkali do dlaní, ktoré zostali ležať na jej nohach v nepochopenom geste. Len srdce ako by nechápalo, stalé bilo, neiste, s pocitom že robí niečo zakázané, ale držalo rytmus. Nadýchla sa a porušila ticho, bolo to také hlasné až sa zľakla. Pozrela si do dlaní mokrých od slz, otočila hlavu k slnku, zohrievalo ju cez zatvorené okno, potriasla hlavou ale mráz ju neopúšťal.......( musím do práce, tak nabudúce...)