Vaše milované knihy v běhu času - Diskuze a zkušenosti

Onirique Začnem klasicky od konca: asi pred dvoma rokmi "Transformace vědomí" od Toma Keltnera mi objasnila a potvrdila čo som už dlhšiu dobu tak nejak tušila, proste informácie zarezonovalia moj mozog (alebo čo to bolo) vyhodnotil ako pravdu (nie všetky informácie, ale vačšinu)
33-34 rokov Reudiger Dahlke a Thorwald Dethlefsen: "Nemoc jako cesta" úplne zmenila moj pohľad na fungovanie ľudského tela (ako zdravotník som ho mala dovtedy oklieštený len na čiste materiálnu rovinu)
asi 25 rokov: F. M. Dostojevskij: " Zločin a trest" moj prvý kontakt s Dostojevským v tomto živote, kedy som pochopila, že to nie je prvýkrát čo čítam niečo napísané týmto osobitým štýlom...odvtedy mám k jeho dielam a jemu samotnému zvláštny vzťah, akoby sme sa poznali (ja viem, je to psycho, ale ten pocit je fakt neúprosne silný)
presne 17 rokov: Wolfgang Reinecke: "Astrológia" prvá kniha o astrológii, s ktorou som sa úplne osudovo stretla u kamarátkinej babičky....poctivo som si ju požičala a už nikdy nevrátila (myslím že ju ani nechceli spať)...vtedy som pochopila, čo je predmetom mojho celoživotného skúmania
asi 16 rokov (ale možno aj pozdejšie, fakt neviem): Mika Waltari: "Nesmrteľný Turms" odvtedy zbieram malé kamienky- stáva sa mi že ma nejaký "osloví" a musím si ho vziať a uložiť k ostatným...
asi 10-13 rokov: Giovani Boccacio: "Dekameron" prebudenie mojho chlípneho a necudného "Ja"