Poézia vo mne / o živote a všetko okolo neho /


26.03.2017 - 12:04
(Rak) pravdaživota.av
Poézia vo mne / o živote a všetko okolo neho /
1.

ÚVAHA

Život plynie ako rieka.
Kde sa tratí a kde vteká?

Kde sa tratia biele rána,
svieža rosa za svitania?

Kam umkne noc spod svetla hviezd?
Teplo lásky zo srdca hniezd?

Kde unikne sila z dlaní,
keď človeka smrť poraní?

Či večnosti kolobeh
odplaví všetko na svoj breh
a všetko znovu vráti?

A človek sa navždy stratí?!
-----------------------------

2.

PREMENY

V čerení života, v nástojčivom chcení
všetko vrie, klokotá, tvorí sa a mení.

Z hojnosti - prázdnota,
z radosti - clivota.
Z oblaku prší dážď,
láska - dá zášti rásť.
Zo zrna vzíde klas.
Život v smrť zreje v nás...

V života čerení, stále premeny.
Človek vo svojom chcení
na nich nič nezmení.

-------------------------------------
3.

REŠPEKT

Život žiada rešpekt.
Smrť ešte väčší.
Čo život nafúkol
smrť zmenší,
do presných rozmerov,
v spravodlivé miery.

Posúdi život na súdnom pranieri.

Mnohí nájdu -NIČ
na svojom tanieri.
-----------------------------------------

4.

BILANCIA

Dozrelo, čo dozrieť malo.
Žatva slabá, zrna málo.
Suché roky, bylie vyschlo.
Sladké víno v sudoch skyslo.

Nemám chlieb na stôl posvätný.
Musím odísť hladný, smädný.
Hlaholí už zvon posledný.

Slama dymí na záhumní.
Horia, dymia v nej moje dni.
Ktosi sa výsmešne chechce.
Ži človek, či sa ti chce či nechce.
Raduj sa, teš sa z prázdnej mrvy.
Mlyn života rovnaké zrná drví.

Mlyn života denne
tie isté zrná drví.
A melie ich na múku.

Nedáva žiadnu záruku.
---------------------------------------------
5.

POHĽAD ...NÁSŤROČNÝCH

Zhora,z výšky hľadím vpred.
Pred sebou mám celý svet.
Toky tisícich riek,
pod nohami lúku,
kvetenstvo v rozpuku,
koberec z margariet,
čakanky, vlčí mak,
hŕbočku nevädzí...

Strom Poznania uprostred.
Zelený, košatý,
žijúci, zrejúci,
v neznámom ovocí.

Nad stromom preletel čierny vták.
Čaká na medzi.

Dívam sa v údese.
Podo mnou je priepasť.
Stojím na útese.

Hrozí mi vzlet i pád.
Mne? ... akurát!!
-------------------------

6.

ŽENA - KTO TO JE /MDŽ /

Žena.
Plodonosná oliva v dome muža.
Jeho túžba,súžba,ozdoba,ruža,
inšpirácia,kotva,istota...

Liaheň,pôda Života.

Žena.
Kto si?

Pokolenia ľudstva v tele, v srdci nosí.
V rozmanitej zrodu osi
rozprávka, modlitba, neha, krása,
slnko s ktorým muž i dieťa hrá sa,
otvorená náruč, láska daná,
najdrahšie oslovenie:
Mama.
Mama!

Žena.
Kto to je?

Ťahá života oje.
Siaha na nekonečné zdroje
svojho rozumu,oddanosti, obety...
Keď si ňou život pokrstí a posvätí
dá svojej láske i bolesti rásť

Žena je -matka,zem,chlieb,voda, vlasť.

Źena je dcéra-BOHA OTCA.
Žena je Matka-JEŽIŠA KRISTA.
zneuctená,opľuvaná,ako ON sám.

Žena je lásky i života chrám.
----------------------------------
7.

ŽENA V 21. STOROČÍ 1:

Múdra, kultivovaná,
emancipovaná v každom smere,
má otvorené dvere,
v pracovnej sfére
ako muž.

Že má srdce, city vrelé?
Nuž...?

Slzami samoty kropí vankúš.


ŽENA V 21. STOROČÍ 2.

Byť svieža, pekná, mladá...
flexibilitu žiada
od žien moderný svet.

Bez vďaky, uznania,
bez ľúbostných viet.


ŽENA V 21. STOROČÍ 3.

Práca, práca, práca...
V nej sa nájde, v nej sa stráca
moderná žena.

Slúž, žena, slúž!
Rob, var, peniaz, sex daj.
Čuš.

V práci je tvoja cena.
-----------------------------------

8.

LÁSKA ČLOVEKA

Odniekaľ pramienok
do človeka ústi.
Ktosi ho napĺňa
živú vodu doň vpustí.
Naberaj koľko chceš,
vždy do neho doteká.
Ten prameň má meno.
Láska človeka.
-----------------------------
9.

KAM ODÍDE LÁSKA

Kam odíde láska?
Zo srdca ľúbenie
kde sa podeje?
Včera láska bola
dnes nie je.
Koho zase klame?
Koho zase hreje?
Alebo láska nie je?
------------------------

10.

STROMY

Chcel by som žiť ako stromy žijú.
Zo srdca zeme život pijú.
Koruny vzpínajú ku hviezdam.

Chcel by som žiť ako žijú ony.
Vždy vyššie a bližšie k slnku rásť.
I v kvílení víchrov piesne priasť,
z miazgy svojho tela plody dať,
v oddanosti seba umierať.
I po smrti blahom tepla hriať.

Chcel by som žiť ako žijú ony.
Dobré, múdre stromy.
------------------------------------

11.

ŽALOBA

Vzdych.
V hlase zlom.
Otáznik, vzlyk, ston.

Posielam ti spis.
Mama.
Je samý kal, hnus, sliz.
Prečítaj ho.
Sama.

Posielam ti súdny protokol.
Mladosti mojej skon.

Život?
Plevy, slama.
Nič, len cely jama.
Mama!

Nezdarné dieťa som plné vín.
Odpustenie prosí poblúdený syn.

Srdce trhá bolesť,
čelo zalieva znoj.
Matka bez slov šepká.
Nezdarný syn.
Nešťastný syn môj.
Môj!
-----------------------------------

12.

POTOM, KEĎ ODÍDEM

Potom,keď navždy spočiniem,
potom, keď povie sa-žila, bola,
keď privinie ma k sebe zem,
keď ľahnem mŕtva do popola
vekov, času, ničotnosti,
keď nezačujem hymny,žitia spev,
keď práchnivieť mi začnú kosti
a život umkne mimo zemských sfér,
keď schváti ma večnosti šumenie,
tiché ako biele zimné sneženie,
potom mi zasaďte na môj hrob strom.
Výkričník!
Memento!
Žila som.

Ja sa opriem o Život v dreni toho stromu.
Na jeho počesť vyspievam ódu,
o jeho kráse budem spievať, ševeliť.

V šepote lístia budem ďalej žiť.
A život velebiť.
--------------------------------------

13.

KVET

Venujú ho ako dar
k zrodu žitia, na oltár...
odpustenie, vďak vyvolá,
keď je chvíľa smutná, zlá.

Vyjadrí úctu, lásku,
oslávi rokov vrásku,
v otázke je odpoveďou,
rozhrešením i spoveďou.

Kvet je mĺkvym vyznaním.
V nedúfaní dúfaním.
Doňho vdýchne mnohých dych,
šepoty zaľúbených.

Kvet v prečistej obeti
rakvu i hrob posvätí,
prijme soľ sĺz, smrti bozk.
Spália ho jak svieca vosk.

Kto daroval život kvetu,
z krásy seba doprial svetu,
vôňu, skromnosť, obetavosť,
mierniť žiaľ,pôsobiť radosť.

Kvet má osud krátky,ťažký.
Fúkne vietor, v chlade triašky
umrie, zhodí lupene.
Bol kvet.Bol.
Už nie je.

Oplatí sa žiť pre Krásu,
len takú malú chviľku času?
--------------------------------

14.

MOJA MATKA

Prešla po podstení, otvorila vrátka.
Vôňou ju objala kvetnatá záhradka.
Narcisy, tulipán,všetko v plnom kvete,
medzi nimi matka najdrahšia na svete.

Moja matka,milá,ďakujem, že ju mám.
Ona je pre mňa narcis,bielučký tulipán,
ona je ten prístav, kde chodím na spoveď,
ona Písmo sväté. Na všetko odpoveď.

Ona je hrdlička.
Do hniezda ma volá,
aby som prišiel k nej,sadol za vrch stola.
Rovnako rozdelí múdrosť, lásku, chleba,
až napokon rozdá celkom samu seba.

Vidím však premeny.
Striebro jej krášli skráň
a vráska záludná zbrázdila krásnu tvár.
Lesk očí zhasína,len lásku vidím v nich,
ešte ju radšej mám v jej rokoch strieborných.

Blúdil som, však stokrát vítal ma rodný prah.
Vybielené steny, záclony na oknách,
muškát na podstení, voňavá záhradka,
otvorené vrátka a v nich moja matka.

Skutočnosť presladká.
Vždy som sa rád vrátil pod teplý rodný krov.
Čo kde som stratil,vrátil mi rodný dom.

Trápim sa, obávam,
že mi odíde skôr
a čosi krásne zo mňa odíde navždy s ňou.

Sedávame spolu pod staručkou lipou,
oči mlčky plačú slzou nezakrytou.
------------------------------------------------

15.

KROKY MATKY

Tisíce krokov hore - dolu,
od sporáka k stolu
a zase späť.
Chodník vyšliapaný
od tisícich krokov
mnoho mnoho rokov známy naspamäť.

Z tvrdého kameňa,
po dlhom chodení,
sa tisíce krokov na lásku premení.

Požehnané kroky.
Posvätená láska.
Kde sa berie, rodí,kde stále dorastá?

Rast, ten jej dáva BOH.
Nerosí sa sama.
I smrť si jej k nohám kľakne
a zajakavo, neobratne
v plači šepká:
Mama.
Mama.
Mama!
-------------------------------------------------

16.

ÚZKOSŤ MATKY

Dobre to viem. Vždy je taká.
Úzkostlivo na mňa čaká.
Starostlivá, vyľakaná.

Vie, že sa vždy o mňa bojí.
Chveje sa jak srieň na chvoji.
Prebolestná v nepokoji.

Viem to. S istotou to tuším,
že v jej srdci bolesť vzruším,
že modlitbou som v jej duši.

Viem to, ona svetlom je mi.
Ona je môj výkrik nemý.
Najdrahšia na celej zemi.

Zviažem kytku orgovánu.
Pozdravím ňou drahú mamu.
Z líc jej zotriem vlahu slanú.

Prosím biely orgován,
šepni jej, že rád ju mám.
-------------------------------------

17.

MATKY NA STANICI

Tak. A už zase odišli.
Návestia železníc im diktujú smer.
Koľaj sa tratí v mušli slnka.
To zaiste ich cieľ.

Odišli moji milí, ľúbi...
Na sever, východ, západ, juh.
Vedení métou perspektív si vbodli
do mladej krvi tisíc smelých túh.

Vlak odjachal. Do diaľky sa stráca.
Zrak matky sklený, boľavý.
Vie, že sa k nej znovu všetci vrátia.
Zatiaľ v bielom lístku pošlú
synovské pozdravy.
--------------------------------------------

18.

TICHO ZA MATKOU

Aká to zvláštna tíš.
To ticho až zuní
tak, ako keď uderíš
na puknuté struny.

Ktosi navždy odišiel
z ticha toho domu.
Odišiel a našiel cieľ
ako vták vetvy stromu.

Odišla do neznáma.
Mlčky bez protestu.
V oku jej slza stála
a svietila na cestu.

Na cestu nenávratnú
chodník do neznáma.
Nechala nás samých tu
naša dobrá mama.

Nechala nás samých tu.
I ona je sama.
---------------------------------

19.

ČO JE BÁSEŇ

Báseň je obraz maľovaný slovami.
Je z nás,
je o nás.
Je nami.

V básni je sám básnik.
Jeho radosť, smiech, plač, krik.
Jeho duša.
Všetko, čím život človeka skúša.

Je sonda v srdci,
v hlbine.
v žile zlata
i v hlušine.
------------------------------------

20.

O SEBE

Život mi prestrel biedny stôl.
Stvrdnutý chlieb,horkú soľ,
skysnuté víno ponukol.
Za dobro dal slinu, blato.
Ja ďakujem i za to,
že na stôl kvet daď zabudol

V horúcom lete, v čase žní,
v Júlovom sparnom poludní
slnko mi zatmenie tôni.
S náručou prázdnou, v túžbe len,
som bozkávala lásku-Sen,
blažená, že ľubiť viem.
I za to, život, ďakujem.

Stôl prestretý na bielo.
Na ňom Kristovo Telo-
chlieb, voda, víno, soľ.

BOH na mňa nezabudol.
-----------------------------

21.

UŽ ZASE

Brieždi sa.
Svitá.
Noc deň odomyká.
Padám do potrieb tela.
Telo- sebacela,
má potrieb veľmi veľa.

Tisícky dní si to isté žiada:
jesť,piť,spať,namáhať sa, pracovať...
vábna i hrozná je jeho vláda.


Tisícky dní života
v istotu smrti blikotá.
I keď sa denne zánik do nich vkráda,
v človeku zreje nádej.

Źivot bude na krosnách
tkať dni ďalej.
------------------------------------------------

22.

PONOR DO SEBA

Ponor do seba.
pri povrchu.
Pre strach?
Pre pýchu?

Oporný bod-jediný schod-
teplo dychu
medzi smrťou a životom.

Mám skĺznuť do hĺbok.
Seba hľadať v tichu
za života plotom.

Keď sa nájdem v kale,bahne,
čo urobím potom?


/ odpoveď/
...včielkaMajka...

Vstanem..
A vodou z potoka
zmyjem blato...kal
Klamem sa...ak uverím
že Boh sa ma...
jedného dňa...vzdal

Otočiac tvár k Slnku
Nadýchnem sa z plných pľúc
Semienka lásky...
Vodou kropené...
Na prázdne pole osejúc
------------------------------

23.

ZASTAVENIE V ČASE

Tu sa čas zastavil.
Tu čas stojí.
Tu sa čas v čase
sám v sebe dvojí.
Bol čas. Už nie je.

TU minulosť sa vo večnosti chveje.
Tu prítomnosti niet.

Sem vedú všetky žitia cesty,
Tu spočíva život.
Tu končí svet.
----------------------------------
24.

NA CINTORÍNE

Odišli navždy,
V slzavom daždi
leží z nich každý tu.

Vidia Svetlo?
Vidia Tmu?
-----------------------------

25.

VEČNÝ SPÁNOK

Ako tu všetci spia
tichí, celkom nemí.
S dôverou stúlení
v dobrej matke - zemi.

Snívajú večný sen
v jej nemennom poste.
Ako drahokamy
zasadené v skvoste.
----------------------------

26.

SMRŤ

Smrť
Zastav sa človek.
Stíš svojho žitia beh.
Pozri, tuhľa je druhý breh.
Celkom blízko.

Nenáhli sa k nemu.
Určite prídeš k Brehu.
Ideš naisto.

Život i smrť v tebe býva.
Život umrie.
Smrť je živá.
----------------------------
27.

NARODILO SA DIEŤA

Narodilo sa dieťa.
Nie z vlastnej vôle.
Matka ho okúpala vo vlahe
sĺz a chudoby.

Okúpala a ďalej kúpe.
Ach,aké je to hlúpe,
že ľudstvo je v múdrosti
lásky skúpe.

V tme chudoby sa kúpu deti.
Osvieti hviezda ich zrod svätý?
Obloha je v mračne.
Kedy sa Blahozvesť Lásky
realizovať začne?

Dieťa chudoby kričí.
Zem je moja, tvoja, všetkých.
Ja som ničí.

Ja som ničí?
----------------------------------------------
28.

Z LÁSKY I NELÁSKY

Narodí sa dieťa.
Z lásky i nelásky.
Nekladie otázky:
Načo?
Pre čo?
Pre Koho?
Žije.
Je.
Pre Niekoho.
Pre Niečo.

Život Ho registruje,
vedie ho,manipuluje,
bije ho i mazná sa s ním.

Ako s kým.
-------------------------------------
29.

POČATIE

ON-ONA.
Telo v tele.
Vibrovanie v sebe,
v dotyku, pohybe
v hĺbke lona.

Dozrieva semä.
Semení,zrní,vyzrnieva
v explózii prapočiatku,
vesmírneho tresku,
nultého veku,
zániku- vzniku,
v tme rozbresku,
v kviľbe náreku
slasti,horkosti?

Z kvapky hlienu,
z krvi lona.
Horká sladkosť blenu.
pád z galaxie.
On-ONA.
ĆLOVEK.

Život plesá,raduje sa.
Na pupočnej šnúre stoná.
--------------------------------

30.

DIEŤA V LONE MATKY

Blaženosť -Ničoho.
Maternice vak.
Zahniezdený vták
na nitke úletu.
Zostať?
Nezostať tu?
Neistý okamih.
Byť?
Nebyť?
Hra na život.
Hra na smrť.
Tak i tak.

Ľudské semä všelijaké,
života dar či prekliatie
živí maternice vak.
------------------------------

31.

BÁBäTKO

Maličký uzlíček,plný hladu, kriku,
drobné holúbätko v malinovom kríku.

V rodnom mäkkom hniezde mrví sa v páperí,
chce vo výšky hviezdne,sotva sa operí.

Akú má vláčnu pleť.Lupeň ruže hebký.
Hodváb a aksamiet odetý v košieľky.

Vonia mliekom,medom,kamilkovým kvetom,
rosou krstnej vody.Do čias nepohody.

Nôžky,rúčky, ústočka ako žemľa mäkučká.
Čielko,očká,umu znak.Boží dar je to.Zázrak.

Veľa spinká, spinká.Drobná omrvinka
v kalichu rúk matky. Ľudský uzlík sladký.

Jak jahniatku trávy trs mu podá matka prs.
Papká,padá v sníčky,do hier s anjelíkmi.

Narodí sa človiečik cestou krvi zráznou.
Chce rásť,byť, živiť sa umom, láskou, krásnom.

Narodí sa človiečik v čase dejov v chode
vkĺzne v život,vznik-zánik v aký národ, sveta zhode?

Narodí sa človek plný hladu, plaču, kriku
v kolobeh života večitý.Púčik ruže v tŕni kríku.
----------------------------------------------------------

32.

NARODENIE ČLOVEKA

Tlač!
Urputne sa tlač
k bráne Bytia-lonu.
V kriku, kviľbe stonu
roztrhni oponu,
krvavý fáč
a vyjdi na javisko
zašpinený nahý.

Zrod. Rozbresk rána.
Pád do neznáma.
Začína sa dráma.
Vdych.
Výdych a krik.
A plač,plač.
Prvý plač krvavý.
Boľavý?
Plač bez sĺz.
V zrodení kalený.
Prvý plač z tisícich.

Láka ťa či ľaká
hra ktorá ťa čaká?

Vítam ťa život,
zdravím ťa život,
Záhrada rajská,
strom Poznania.
Hryzovisko.

Podáme si ruky pevne,sebaisto
a spolu pôjdeme po cestičke vratkej,
dlhej či krátkej.
Kam?
V prepadlisko.

Čo je medzi tým?
Hra v tisícich dejstvách.
Hra o život.
Jediná premiéra.
Obstál si?
Neobstál?
Čo s tým?

Na čele máš prach.
v sebe zániku strach.
V očiach dym.
--------------------------------------

33.

DIEŤA

Človečia plantička
silnie, mocnie, vstáva.
Nikto ju nezalieva,
sama v sebe rastie,
keď sa jej láska dáva.

Vyrastie z nej zdravý strom,
burina, tráva, chrastie?
Chvála človečenstva,
šťastie?

Čas život odkvapkáva.
-----------------------------------------

34.

DIEŤA -KVET

Dieťa je na zemi najvzácnejší kvet.
Kde detí niet,
tam zomrie láska, život, budúcnosť...
Svet.

Kto užíva v styku s deťmi
nemúdre, zlé slová,
rozožiera ich dušu
ako črvotoč, moľa.

Kto vie žiť i v dospelosti
život detí,
tomu i v starobe
slnko šťastia svieti.
......

Klbko detí sa v parku hrá
slniečko si kotúľa.
Mnohé mi svoj úsmev dá
s nebom v očiach
plnom smiechu.

V studni ich srdiečok
sa prameň nemúti.
Láska sa okolo nich krúti.
---------------------------------------------

35.

DIEŤA ŤA ZVE K HRÁM

Dieťa.
Ku svojim hrám zve ťa.
Hraj sa s ním.

Pozýva ťa k tomu.
k,práci,k stavbe domu.
Pozýva ťa na svoj čln.
Veď ho do priaznivých vĺn.

Vstúp mu na chodník,
na prašné cesty,
prejdi s ním diaľky,míle, versty.
Pomáhaj mu podaj ruku,
v skorom života útoku.

Usmerňuj jeho žitia tok,
aby nevkĺzlo do búrok.

Keď predsa?
Maják nech hľadá,
aby ho nestrhla vlna dravá.

Vidím.
Tam,hľa utopenec.
Čelo holé,žiadny veniec.
Príliv ho vyvrhol k brehu,
ako smeti,slinu hlienu.

Vidím mnoho utopencov,
napúchnutých a bez vencov.

Život si čistí hlbiny.
Od odpadu.
Od špiny.
---------------------------------------------

36.

DETSKÝ SMIECH

Akú to hudbu čujem znieť?
Detský džavot, detský smiech
pod mojím oknom.
Nablízku.
Na rozihranom ihrisku.

Hľadím poza muškáty,
omladnutý,okriaty.
Šťastný som, že detí smiech,
ich hry môžem zblízka zrieť.

Za muškátmi detské hlávky,
plné vzletov,snov, rozprávky.
Ich detský svet mám veľmi rád.
Vždy som bol ich kamarát.
------------------------------------------------------

37.

DIEŤA SA HRÁ

Hrá sa.
Pracuje.
Rukami,nohami ,ústami koštuje
ako chutí život.
Projekty hotuje.
Rieši hlavolamy,
stavia domy,hate, priehrady,lietadlá, tunely...

Istoty bez istôt.
Ujíma sa vlády.
Panuje.
Buduje a rúca,
rúca a buduje.
Hrá sa.
Dieťa.
Tak,ako dospelí.
------------------------------
38.

VYŠIEL SOM DO ULÍC

Vyšiel som do ulíc medzi ľudí.

Vôkol mňa tisíc ľudí prúdi.
Oproti mne dav.
Tisíc tiel, tisíc hláv,
tisíc tvári v maske človeka.

Každý v zhone stresu.
S úspechom či bez úspechu,
uteká v úteku.

Od seba?
K sebe?
K inému človeku?

Dívam sa v pohnutí.
Čosi vo mne smúti
a bolí v hrudi.

Je mi ľúto ľudí.
-----------------------------------------

39.

ČLOVEK - STROM

Človek je ako strom
rodiaci ovocie.
Slnko, zdravie,život je v ňom.
Mnohé je nesúce.

Človek je ako strom.
Časom starne, chradne.
A jeho ovocie,
súce či nesúce
mu ku kmeňu padne.

Ťažký je údel čoveka.
od Niečoho k Niečomu uteká.
---------------------------------------------

40.

POTREBUJEM

Potrebujem piť a jesť,
silu sám seba uniesť,
prácu,rozum, klenbu hviezd,
dážď, slnko,radosť, smútky,
mnoho krásy,dobré skutky,
kajať sa, prosiť odpustky,
vieru veriť Komusi,
vypovedať ponosy...

Potrebujem lásku v čase,
v každom života ohlase.

Potreby!
Pre seba.
som Ja komusi potrebný keď treba?
potrebujem seba?
Komu som ja treba?
--------------------------------------------------------

41.

OTÁZKA

Kto ma naháňa dokola,dokola?
Nenásytné brucho,tela nahota?

Či oheň myšlienok, ich neprestajný roj,
nikdy nezavelí: stoj! Stoj!

Z dňa do noci,z noci do dňa hnaný
som ako strom v stráni,vetrami šľahaný.

Obkmásany z lístia otŕčam konáre.
Sebe zo seba splácam veľké honoráre.

Plieska mi bič života nad hlavou poryskom.
vymáha si svoj dlh na mojom poistnom.
-------------------------------------------

42.

BARLY

Som zdravý,nechorľavý
a predsa chodím pomocou barlí.

Mám azda bez bariel
prejsť života diel?

Chodiť bez podpery-
bez svetla viery?

Nádej hriať v beznádeji?
V tmách?

V dvoch hniezdach hniezdi
odlietavý vták.
--------------------------------------

43.

VIEM

Viem o sebe málo?
Viem o sebe mnoho?
Zo všetkého trošku.
Nesiem nažitého nošku.
Toho, toho, toho...
V minutých rokoch.

Plávam v mnohých tokoch.
V čistých vodách i v potokoch.
Ako kedy.

I najkrajšiu tvár človeka
hyzdia často vredy....
----------------------------------------------

44.

IDEM

Idem.
Idem cestu bdelú?
Má ma priviesť v PRISTAV.
K CIEĽU.
Teraz? Hneď?

Kde je cieľ?
Viem.Vo mne.
Blízko?
V nedohľadne?

Človek z kopčeka života
si berie dni ako smeť.

Myslí si, že nad nimi vládne.
A on si z nich iba kradne...
-------------------------------

45.

VIDÍM

Vidím slnko, svetlo, deň,
vidím hmlu, tmu, noci tieň,
mraky, hviezdy, zrod i rast,
vznik, zánik, let nad priepasť,
vidím zášť, hnev, závisť, pýchu,
vraždy, vojny, plače vdychu,
obeť, svätosť, lásku, krásu
v pravidelnom rytme času.
Vidím....

Nevidím zvuk, vôňu jari,
vánok, čo ma šteklí v tvári,
nevidím hlas, svetlo duše,
čas, čo okolo mňa kluše,
cit ľúbosti, jej volanie,
slzy srdca, smútkov lkanie,
nevidím niť čo zmar spriada,
smrť, keď sa mi do tela vkráda.
Nevidím....

Viem, že som.
Zo zeme žijem.
Z chleba jem a vodu pijem,
pracujem, spím, plodím, rodím,
sám v sebe do kruhu chodím
a chod života otáčam.
Deň čo deň vo svoje dni kráčam.

Večer verím, že v deň vstanem,
žiť, pracovať neprestanem,
a keď mi srieň postriebri skráň,
podá mi Ktosi dobrú dlaň.
Verím, že v poslednú dobu
si ktosi kľakne k môjmu hrobu.
A...

Verím, dúfam, že MOC dáka
čaká na mňa.
Čaká.
Čaká.
----------------------------------------

46.

KAM ODIŠLI

Kam odišli tí, ktorých som mal rád?
Otec, matka, drahá sestra, brat
a mnohí, mnohí známi.
Z detstva kamarát?

Kam odišli, kde sú?
Kam naše modlitby za nimi sa nesú.
Zdravasy a otčenáše.

Čujú kdesi prosby naše?
-------------------------------------

47.

OTÁZKA

Kto sa pýta človeka
či chce žiť?
Pre akúsi ilúziu šťastia sa biť?

Kto sa ho pýta
či súhlasí so vznikom?
Kto vedieť chce,
či súhlasí so zánikom?

Človek?
BOH?
Nik.

V očiach má dym.
V ústach krik.
------------------------------------------------------

48.

SPÁNOK

Nachádzam sa v raji, v tichu
šťastný zo života dychu,
v pobudnutí sladko-krásnom.

V blaženosti jak dieťatko
s ružovým balónom hrám sa
v priestore slnečnom, jasnom.

Krátko.
Budík zvoní.
Koniec hre.
Život klope na dvere.
--------------------------------------------

49.

SÚBOJ

Život a smrť sa seba neboja.
V partnerskom súboji denne stoja.
Náhradník nie je.
Hra na ostro.
Na nože.
Zvíťaziť môže
ON.
ONA.

Človek-predmet súboja
v úzkosti stoná.
---------------------------------------------

50.

ŽIVOT 1.

Narodí sa dieťa.
Malý človiečik.
zpiera sa,nadúva,
protestuje, robí krik.

Keď nevzpiera sa, nekričí
capnú ho po riťke.
Život sa nehanbí siahnuť po bitke.

Prvý úder dostal ľudský klík.
Život rád počúva nárek, vzlyk.
-------------------------------------------

51.

ŽIVOT 2.

Život.
Čo to je?
Počne sa, narodí z vôle i nevôle.
A je.
Jestvuje.
Seba žerie.
Sebou sa sýti.

Balancuje na povraze,
viac na tenkej niti.
Nad Nebytím v Bytí.

Život sa nepýta.
Nekladie otázky.
Chceš,nechceš?
Musíš!
I keď o zeme zahryzneš,
i keď si to hnusíš,
čo chce ON to skúsiš.
--------------------------------------------------

52.

ŽIVOT 3.

Život.
Zo života-dieťa.
Iskra z ohňa vyvrhnutá.
Človek v života kolíske hrá hry.
Tvorivé, hlúpe, neisté...

Život-rosa.
Vypije ju slnce,
skosí času kosa..

Náhli sa dní pohonič v cieľ.
Kam?
V NIČ.?
Často používa bič.
---------------------------

53.

POÉZIA VO MNE

Mám v sebe ohnisko,
živý, čistý plameň.
Pahreba iskrivá
roztaví i kameň.

Vyšľahne do výšok
i pri zemi sa stelie
v živote zblúdených
ku svojmu svetlu vedie.

Mám v sebe pramienok
krištálovej vody.
Denne z nej píjavam,
zdravý som či chorý.

Po kvapkách ju pijem
ako liek v pokore.
Prameň nevysychá,
zdravý a čistý je.

Voda ma osvieži.
Oheň ma zohreje.
------------------

54.

CESTY

Miliardy ľudí.
Miliardy ciest.
Človek po nich chodí,
dá sa nimi viesť,
v labyrinte chodníkov
často poblúdi.


Život, sila nezmerná
ho po nich vodí,
postaví na rázcestie,
na hladinu morí,
vynesie do výšok hviezdnych polí,
a ešte, ešte ďalej.
Najdlhšiu cestu koná nádej.

Ešte jednu cestu človek v sebe nosí.
Tú svoju.
Vedie ho po serpentínach
strmo hore, dolu,
k zlu, dobru, k Bohu.
I keď ako chceš,
i keď máš strach,
tej ceste nevyhneš.
Si človek – KTOSI.
---------------------------

55.

NAŽITÉ

To, žitím nažité
/ strniská, pažite /
človek v sebe nosí.

Za mnoho sa hanbí,
mnohým sa honosí.


Nad mnohým len rukou mávne.
Hnusí sa mu hrabať v bahne.

------------------------------------

56.

TÚŽBA ČLOVEKA

Mysle vrh - VRCH.
Dosiahnuť vrchol.
Čoho?
Dať um, seba, všetko do toho.

Spolovice pád
nespočetne krát.

Túžba ľudstva - klenba hviezdna.
Vesmír, diaľka nedozierna...
Čo z toho?
Čo s tým?

Vznety mysle, vzlety, pády.
Život neúčastne pádi.
Čo urobiť s ním?
--------------------------------------------


57.

TAK I TAK

Rovnomerne kráča čas.
Nič ho nevyruší.
Dejstvami ho napĺňa
miliardy duší.
Všelijak.

Osud jedinca.
Národov osudy.
Rozbeh i udica.
Most v priepasť vysutý.

Od vrchola piaď
v strmhlavý pád.

Aká je to hlúposť jedicov, národov.
Z dosiahnutých výšok
vrhať sa do pádov.
Nespočetnekrát.

Víťazstva?
Pády?
Nevyrušia čas.
Dejstvami ho napĺňa každý z Nás.

Tak i tak.
Všelijak.
--------------------------------------------------------

58.


HRA SO ŽIVOTOM

ON útočí.
Ja som v bráne.
So životom hru hráme
na ihrisku.

Hráme hru čistú.

Strieľa góly zo všetkých strán.
Chytám ich v stoji i kolenačky.
Boľavý, plný rán.

Chytil som každý gól.
Kto koho pretromfol,
kto zožne aplauz ?

Smrť hru odpíska
odníme dych z úst.

Miliardy hráčov hrá tú hru.
Bez víťazstva, aplauzu, triumfu.
Radostne i plačky
mnohokrát i kolenačky.
--------------------------------------

59.

STRATY

Čo všetko som už stratil?
Ešte stále strácam.
Mnoho som zaplatil
ďalej mnoho splácam.

Poznám svoj istý cieľ,
nemennú istotu.
Zo seba platím daň
deň čo deň životu.

Zaplatil som veľa.
I úrok bol veliký.
Mladosť v časev stlela
jak v oni uhlíky.

Ony ešte hrejú,
však ubúda im síl.
Chabú iskru vznetu
už popol uhasil.

Predo mnou suchá pláň.
Vyhorená, pustá.
K očiam si kladiem dlaň
i na trasúce sa ústa.

Slzy stieram zhusta.
------------------------------------
Niet väčšieho trápenia na zemi
ako keď je človek zo seba znavený.
---------------------------------------------

60.

ROZLUKY


Chcel by som žiť bez rozlúk.
V zatvorenom kruhu.
Bez vzdychov čo vlnia hruď,
nepoznať smútky, trud,
plaviť len jeden prúd,
mať c očiach slnka stuhu.

Veľmi chcem zabudnúť,
/ viem, že vyznávam blud /,
že v žití neistom
lúčim sa s každým dňom.
-----------------------------------------------
61.

OBRAZ I RÁM


Každý človek je obraz i rám.
Nenapodobiteľný.
Sám.
Jak odblesk slnka na skle v odraze.
Žiari cez priezračnosť,
prach i cez sadze.
Seba samého jak svetlo cez oblok.

Originál vo vnútri.
Gýč navonok.
---------------------------------------------------

62.

VERŠE O PLAČI

Mraky plačú dážď,
stromy rannú rosu,
steblá trávy zas
keď ľahnú pod kosu.
Vietor plače, kvíli
v spevoch Meluzíny.

Ľúbosť plače srdcom,
smútok v cite vrúcnom,
bolesť s nemohúcnom,
radosť plače krásnom,
slove v slove vzácnom...

Život - čas,
plače v nás.
---------------------------------------

63.

Práca.
Čo to je?
Tvorivá sila.
Predstáv Božstvo.
Rúca i buduje, myšlienky stvárňuje
v rozmanité množstvo.
v pohybe Múdrosti - žiariaca pochodeň.
Požehnanie vekov.
Otroctvo deň čo deň.

Je podperou a náplňou ľudského života.
Je jeho Veľkosť, perspektíva, premena, istota.
Sloboda mysle, nespútaný duch.
V prejave, v chcení - človečenstva vzruch.

Je bochník kyprého chleba na stole.
Prijímanie Boha v podobe hostie.
Zdravie tela, duše i radosti vzlet.
Posvätná únava, nádej ľudských bied...

Človek prácou prekračuje seba i svet.

Práca - rozum, vôľa, činná láska trváca.
Bojuje, plače i krváca.
V revolte i v hlúposti sa trmáca
ponížená, že nedá všetkým ľuďom jesť.
Smutná, že jej ťarchu mnohí musia bez odmeny niesť.
NADČLOVEK jej rôznosti nedá rovnakú česť.

Práca. Práca!
V nej sa človek nájde.
V nej sa i stráca.
------------------------------------------------------------------

64.

Ďakujem rodičom, že sú takí akí sú.
Do môjho života múdrosť žitia nesú.

Mama vstáva prvá, uteká do práce.
Často pozorujem jej kroky náhliace.

Pracuje v obchode, obsluhuje ľudí.
Povinnosť práce ju aj v nedeľu budí.

Celý deň v pochode, večer jedlo varí.
Úsmevom prikrýva únavu na tvári.

Otec je maliar. Maľuje byty.
Od ťažkej práce je často prácou sýty.

Desiatky iných prác na neho doma čaká.
Náročnosť života je z dňa na deň rovnaká.

Mama i otec sú ľudia všednej práce.
Bez nej by neboli hodnoty trváce.

Práca je zdroj rozumu. Práca je zdravie tela.
Iba jej nesmie byť až nadmieru veľa.

Práca odzrkadľuje človeka tvár.
Je daná od Boha ako tvorivý dar.
Kto v dobe techniky prácou ľudí otročí,
nie je hodný, aby žil v 21. storočí.
------------------------------------------
65.


SPODNÉ PRÚDY

Pokojná hladina.
Slnko sa v nej slní.
Do zákrut zahýna.
Hrá sa, seba vlní.

Ale spodné prúdy!
Cítim ich prudký beh.
Vír v hlbinách vzdutý
podmýva pevný breh.

Hladina pokojne
do oblohy hľadí.
Ticho a pokorne.

Pod ňou mnohé zrady.
--------------------------------------------

66.

DNI

Do života pohára
čas dni ponára
po kvapkách ich delí.

Jedni veľa kvapiek
druhí málo piť smeli.

Človek dni poháňa
náhli ich, bije...
Predčasne si života
pohár rozbije.

Deň na deň sa vrství.
Prejdu pomedzi prsty
ako vzduch, svetlo, voda.

Čas ich ako koňa v behu
ostrohami bodá.
------------------------------------------------

67.

POZDRAV MAME OD DIEŤAŤA

Či vieš, že dnes máš sviatok mama?
Tu, hľa je kytička. Vila som ju sama.
Z ružičiek, ľalií, drobnej sedmokrásky.
Vezmi ju mamička ako vďak mojej lásky.

Kytička tá skromná nech pošepne ti sticha
čo moje srdiečko celý rôčik vzdychá.
Ľúbim ťa mamička, bozkávam ti líčka.
Iné ti neviem dať som ešte maličká.

Zdravím vás mamičky, ženy, všetky tety.
Pozdrav môj úprimný nech do sveta letí.
Nech veršík môj krátky srdcia vám zohreje.
Naše dobré mamy slniečka nádeje.
----------------------------------------------------

68.

MOJA MAMA

Moja mama je milá, dobrá, taká...
Ona je domov ktorý na mňa čaká.
Taká, celkom prostá je moja mama.
A viem, že nie len ona sama.

Domácnosť vedie a pracuje v továrni.
Na stene má diplom. Dostala ho vlani.
Viem, že raz všetky matky spoločne
dostanú diplom za srdce statočné.

Potom,keď nebude kríza v láske. Vojny.
Zem prestrie všetkým doma stôl hojný.
Matky zložia pracovité ruky v dôvere
a vyprevadia syna len sem.
Za dvere.
-------------------------------------------------

69.

ZASE JE VEČER / DNI /

Ako trávu pažite
spása život nažité
dni.

Zase je večer. Zase sa tmí.
Deň za dňom z gejzíra času
neustále vyteká.
V života zmar, plnosť, krásu...

Človek si v nich drobí žitie.
Napĺňa si nimi bytie.

Života dni kto ráta?
Sú z prachu?
Sú zo zlata?
----------------------------------------------------------

70.

KEĎ MI UMKNÚ DNI

Keď mi dni umknú do pusta
zavrú sa knihy žitia listy
písané pravdou do husta
a nežitím si budem istý,
prosím, aby nebol prísny
kto čítať bude moje listy.

Chcem žiť tak, aby text knihy
múdry, čistý, dobrý bol
keď ho čítať budú iní,
aby im žiť pomohol.
------------------------------------------------------

71.

PRED ŽATVOU

Dozrieva klas v mojom poli
bohatý, hustý, zláti sa.
Prečkal mráz, sucho, nepohody...
Dozrieť mu dopriali nebesá.

Je pred žatvou.
Chystať treba.
Vyčistiť sýpku do biela.
Pozvážať do nej zrelé zrná.
Sýpka je po vrch naplnená.
Môžem si odlomiť z chleba.

Rád by som zjedol chleba kus
v dozretom veku života.
Ako sviatosť ho vkladal do úst,
šepkal prosbu: len neopusť
ma Boh môj.
Moja istota.
----------------------------------------------------------

72.

PONUKA

Tak sa mi žiada, mne to treba
dať niekomu krajec chleba.
Krajec chleba, pohár vody
chytiť kameň keď ktosi hodí.

Chytiť kameň, schladiť čelo
keď v horúčke zahorelo.
Schladiť čelo, hladkať srdce
od ťažkých rán choré, mrúce.

Chcem sám seba v sebe spáliť.
Doďaleka dobro žiariť.
Žiada sa mi rozdať veľa.
Lásku duše. Silu tela.

Moje dary nikto nechce.
Ani moje ľudské srdce.
----------------------------------------------------------
73.

BILANCIA ŽIVOTA


Pozbieral som plné klásky,
zožal zrno dobra, lásky,
zostalo prázdne strnisko.
Jesenné vetry sú blízko.

Spočítam si v tvári vrásky:
zmar času, stopy pavúčie.
Otvorím s vierou náručie.

Čakám biele snivé brieždenie,
v ktorom sa sviežo zelenie
posvätný prísľub NÁDEJE.
--------------------------------------------------------

74.

NEPOKOJ

Sedím na prestole.
Dole ľudí more
k môjmu trónu vzhliada.

Všetko mám hotové.
Bohatstvo zhrnuté
stráži ho jed hada.

Zdravie telu slúži.
Eros vášne túži
na dno vytrženia.

Ego pevne vládne
v trasovisku, bahne...
samo seba žehná.

Brokáty, hodváby...
Matrac mám zo slamy,
baldachýn je sivý.

Veliký nepokoj
žerie ma o môj trón.
Črvotoč hryzie v ňom.
Prašivý je , hnilý.

-----------------------------------------

Veľmi múdry musí človek byť,
keď dá zo svojho bohatstva
mnohým ľuďom ŽIŤ.


Anna Vodičková

Příspěvky: Všechny | SLUNOVRAT

Řazení:
14.12.2017 - 13:23 | Filtr
(Hadoken) SLUNOVRAT » pravdaživota.av
:79: :62: :74:


Aktuální postavení planet
Aktuální
postavení planet
ukázat planety »
Lunární kalendář 2018
Lunární kalendář
Luna v BeranBeranu
ukázat kalendář »