Hypersenzitivita v horoskope - Diskuze a zkušenosti

MG34 » siili že to není můj boj

totiž kdo jde s kůží na trh, musí s tím poškozením počítat...

MG34 » Saly wow, to je čím dál víc přitažené za vlasy, ale je fajn, že o tom mluvíš - na začátku to nebylo zřejmé, ale teď už může v detailech spousta lidí reagovat na všechny nepřesnosti a chyby...

ten bod 1) je celý špatně - ta "svoboda" mi připomíná známý Fordův citát “A customer can have a car painted any color he wants as long as it’s black” - to slovo svoboda tady tímpádem není vůbec namístě, nepoužívej ho...

2) je legitimizace zločinu - to už tu zaznělo, k tomu asi nemám co dodat, to je prostě zvrácené a fatalistické (a řekl bych, že to popírá zkušenosti mnoha lidí - třeba se na to někdo z nich ozve...)

3) z tohoto bodu naopak cítím tvou velkou nejistotu - uchýlila ses k tomu, co si dokážeš představit (jakýsi řád), a to ostatní (chaos) zavrhuješ právě z důvodu, že si to nedokážeš představit - to je hodně krátkozraké - já si například existenci chaosu představit dokážu - ne v detailech, ty jsou nepodstatné

4,5) to je taky dost absurdní... takže platí co jsem psal - někdo si něco "svobodně" naplánuje a pak přijde Henry Ford a stejně mu podstrčí Ford model T v černé barvě, protože jiná není na skladě... Je totiž rozdíl mezi vraždou a tím, co to přinese i dalším generacím (vendeta např.) a mezi obyčejnou tragédií typu blesk, kde se není komu mstít - je to dost zásadní rozdíl! Nene, tohle je úplně přitažené za vlasy.

Celým tím tvým textem se prolíná jednak ta legitimizace zločinu, jednak vzdání se jakékoliv zodpovědnosti za pozemské konání, nepochopení možných neřešitelných konfliktů plánů (musela bys nasadit na ty plány nějaká omezení, ale tos tu zatím nepsala) a jednak naprosto zvířecí principy - archetyp agresor a oběť je pozůstatek ze zvířecí říše - člověk se od zvířat liší mimo jiné tím, že si na "to" už nechce hrát - ty se v tomto vracíš zpět ke zvířatům.

A vůbec - jak to tedy je s těmi zvířaty - přisuzuješ jim duši? A co třeba Neandrtálec? A co Australopiték? A co Dryopiték? Co mongoloidní dítě? A co člověk v komatu na přístrojích? atd.

Další věc, na kterou jsem narazil - popíráš možnou zkušenost "prolomení plánu" - jen na základě toho, že si nedokážeš představit, co by bylo dál...

Saly » MG34 1. Áno, pripisujem duši slobodnú voľbu rozhodovať , najmä v duchovnom svete, lebo tam prebieha zároveň plánovanie. Ak je už duša vtelená, tak sa môže slobodne rozhodovať tiež, no nie všetky jej rozhodnutia sa zrealizujú, lebo telo má tendenciu ťahať dušu dole do jeho nižších vibrácii a človek ako taký (teda duša + telo) má obmedzenú schopnosť rozpamätávania sa na plán duše. Nezrealizujú sa tie rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s plánom pre ktorý sa duša rozhodla.
2. Áno, svojim spôsobom sme my ľudia akoby naprogramované stroje, či zombíci, ako si to nazval ty a pri realizovaní plánu na Zemi sa môžeme slobodne rozhodovať, ako na udalosti zareagujeme, aký postoj k ním zaujmeme. Ide tu o vnútro, duchovnú rovinu, teda čo cítime, napríklad, nenávisť, zlosť, závisť, opovrhnutie, povýšeneckosť, pýchu, alebo lásku, zmierenie, súcit, pokoj. Nemôžeme však reagovať tak, že niekoho zabijeme, ak nám to neumožňuje plán duše našej aj toho druhého. Musí tam byť súlad, energetické prepojenie, ktoré pritiahne k nám človeka, ktorý bude zabitý a nás k nemu. Ak sa niekto rozhodne zabiť telo druhého človeka, tak sa to nemôže stať bez toho, aby s tým duša „obete“ nesúhlasila a nebola s tým uzrozumená pred narodením. Takže ak sa na to pozeráme z toho uhla pohľadu, tak potom sa dá povedať, že slobodná vôľa má svoje obmedzenia a hranice, nesmie zasahovať do slobodnej vôle druhého.
3. Na pláne duše nemôžem nič meniť, inak by nastal konflikt a chaos, lebo ak by si každá duša zmyslela, že poruší plán , tak si to ani neviem predstaviť, čo by z toho vzniklo. Musí v tom byť poriadok, systém. Plánom myslím udalosti, ktoré sa nám majú stať a ktoré nemôžeme odvrátiť či zmeniť. Môžeme sa len rozhodnúť ako na nich zareagujem v zmysle, či sa rozčúlime, budeme nadávať a cítiť zlosť, nenávisť, alebo či to prijmeme s tým vedomím, že sme si to sami vytvorili, sme za to zodpovední len my a nikto iný. AK sa nám nepáči čo sa deje môžeme zmeniť len to, čo je nám dovolené zmeniť. Ak niečo nie je dovolené, to znamená, že to je v rozpore s plánom ktorejkoľvek duše, tak sa nám to zmeniť nepodarí, nech by sme robili pre to čokoľvek. Ak niečo chceme zmeniť, máme nutkanie to zmeniť a nie je to v rozpore s plánom niektorej zúčastnenej duše, tak to môžeme zmeniť . Takmer každý človek pozná pocit, keď sa niečo neudialo podľa jeho terajšie plánu, ktorý si vytvoril v tomto živote. Buď chcel niečo získať, dosiahnuť, alebo urobiť, no napriek snahe, sa mu to nepodarilo. A prečo, ak to tak veľmi chcel a robil preto všetko? Lebo to bolo v rozpore s plánom jeho duše či duše iného. A prečo niektorí ľudia niečo nechcú a predsa to dostanú? Prečo niekto cíti, že niekam nemá chodiť a iný zas, že tam má ísť? Lebo sa takto má realizovať plán duše.
4. Ku konfliktu plánov nemôže dôjsť, lebo nad všetkým bdie Boh a on sa stará o to, aby všetky plány do seba zapadali ako puzzle. Ak by sa nenašiel žiadny človek, ktorý by bol ochotný zavraždiť toho, kto chce byť zabitý, tak sa nájde nejaké zviera, alebo padne na človeka strom, skala, udrie doňho blesk. Nie je dôležité ako by bol človek zabitý, ale aké pocity by mu to prinieslo, aké skúsenosti aj pre tých naokolo, čo už nechcú zabíjať, ale naplánovali si napríklad spoznať aké to je, ak stratia blízkeho človeka skôr ako sa dožije staroby, alebo aké to je prísť o dieťa, o rodiča ...
5. Áno, veľký šéf a koordinátor, to je sám Boh, ktorý to má celé pod kontrolou, aby naše slobodné vôle neboli v konflikte.
6. Ak máš pocit, že skutočne žiješ, tak ma to úprimne teší Ja som si ešte neprešla všetkými skúškami a mám pocit, že ten plán duše som zatiaľ nenaplnila, ale verím, že sa mi to podarí. Stále sa len učím a poznávam ...zatiaľ nedokonale

Najdise.cz » MG34 Systémová zpráva: Příspěvek je od uživatele Koczka.obyczajna, který(á) již smazal(a) registraci na tomto webu:
=====
Budeš-li kroutit hlavou nad vším, co nezapadá do tvé logiky, tak riskuješ, že ti jednou hlava upadne do talíře.
-----------
(pardon, Mars útočí)

Edit: alibismus v jistém slova smyslu imho sám o sobě není problém, pokud nežehráš na vzniklé důsledky a pokorně je přijmeš. Potom nevidím důvod, proč takovou situaci vůbec hodnotit a všelijak strozepohledově analyzovat, protože si zaslouží spíše respekt jako nikoho neomezující svobodné rozhodnutí. A v odevzdanosti umí někteří jedinci najít i skvělý pocit uspokojení, svého správného místa. I vzdání se může být velká osobní výhra.

MG34 » Saly Takže když to shrnu:

- jakési duši přisuzuješ rozhodovací schopnosti a svobodu volby "tam někde v záhrobí", ale tady na Zemi ne (i když je tady ta duše tatáž entita, navíc obohacená o hmotné tělo).

- tzn. tady na Zemi jsme podle tebe jen takoví zombíci, co si pasivně odžijí nějaký plán ze záhrobí a pak se posunou do dalšího kola?

- přesto ale se tváříš, že svůj plán na základě nějakých pocitů(?) znáš, jen na něm nemůžeš nic měnit a přesto ho aktivně vědomě dodržuješ (!), i když bys nemusela (a věř mi, že to možné je - se úplně utrhnout ze řetězu a dělat všechno úplně jinak) - ty ale tvrdíš, že to nejde změnit, ale přesto se aktivně staráš, aby se to nezměnilo - tomu asi celou dobu nerozumím úplně nejvíc - proč to řešíš, když je to podle tebe dané. Anebo naopak když to není dané, tak proč to neřešíš jinak a proč tu možnost upíráš pilotovi letadla nad Kokurou a Nagasaki?

- pokud si tam v záhrobí (svobodně) nastavíš nějaký plán - např. žít spokojeně jako jeptiška v klášteře a pracovat na zahradě - no a pak se narodí nějaký nový člověk, co si za plán svobodně zvolí, že bude likvidovat všechny jeptišky - tak to ten tvůj původní plán nepřebije?! kde by pak byla svoboda volby toho zlotřilce?

- uvědomuješ si vůbec ten nevyhnutelný konflikt případných takových plánů? a to lze i v opačném gardu - co když budeš chtít být zavražděna a nenajde se žádná "duše", co by chtěla vraždit??

- to jako jsou plány a pak jsou jejich A-čkové a B-čkové realizace podle možností nějakého velkého šéfa koordinátora, případně C - sorry jako, máš smůlu, tenhle plán nebude, nejsou lidi? A na tom se nedá nic změnit?

Popravdě čím dál víc rozkrývám to, jak to tu prezentuješ, tím víc mi to přijde přitažené za vlasy. Nic proti, alespoň ten zdejší svět "zbude" pro lidi, co v něm skutečně žijí. Ale nestíhám kroutit hlavou nad tím masochizmem a odevzdaností a alibismem přenesení zodpovědnosti kamsi do záhrobí...

Saly » MG34 Veď o tom to je, že tá slobodná vôľa spôsobuje to, čo sa nám stane. Duša vie, my ako ľudia nie.
Problém je v tom, že my si tu v tele nepamätáme, čo sme si naplánovali, čo sa nám má stať, čo nie. Môžeme mať len nejaké pocity na základe skúseností, ktoré sme zažili v minulosti (v tomto či minulých životoch) no na ktoré sa nepamätáme a preto cítime z niečoho obavy, alebo si dávame väčší pozor pri niečom ... inak by to nemalo zmysel tu byť. Neprežili by sme to, čo sme si naplánovali a vytvorili v medziobdobí, v duchovnom svete. Tento svet nevnímam ako miesto, kde je náš domov, ale ako miesto skúšok, učenia, príležitosti ktoré ponúka hmota, najnižšie vibrácie.

Ak sa vyhýbam miestam, kde by ma mohli okradnúť, tak možno preto, že už takúto skúsenosť nepotrebujem, zažila som to v minulom živote a moja duša si naplánovala nechodiť na také miesta, ale na iné. Alebo som v minulosti niekoho okradla no neviem to, ale cítim, že by ma mohol niekto okradnúť, tak sa tým miestam budem vyhýbať z tohto dôvodu, aby som sa vyhla okradnutiu. Moja ľudská myseľ si môže myslieť, že ak sa budem takým miestam vyhýbať, tak sa mi nič tak nestane. Ale ak sa mi to má stať, tak sa na také miesto raz dostanem, aj keď som to nechcela. Napríklad. duša by chcela vedieť ako to je, keď je v tele, ktoré je okradnuté. Vie už aké je to okradnúť, tak sa rozhodla slobodne, že si vyskúša opak. V základnom pláne každej duše je rásť, učiť sa, tvoriť a poznávať. Ak by niektorá duša toto odmietla, môže. Má slobodnú vôľu a právo sa rozhodnúť no odmietnutie učenia má tiež svoje následky. Neviem síce ako presne no cítim, že nie sú príjemné. Dáva mi to zmysel. Boh vie, čo je pre nás dobré a k tomu uspôsobil aj vesmírne zákony. My, ako ľudia to nevieme, len si myslíme, cítime ale v skutočnosti nevieme, čo sme si naplánovali, ako sme sa rozhodovali v minulom živote, čo sme zažili, čo ešte máme zažiť ... istotu však nemáme, jedine ten, kto sa dokáže nejakým spôsobom napojiť na dušu, na podvedomie ... ale overiť sa to dá až spätne, o čom boli tie naše pocity, či len o podvedomej spomienke na niečo, čo sa nám kedysi stalo, alebo o tom, čo sa nám ešte len malo stať

MG34 » Saly to, co popisuješ, není žádná svobodná vůle, když je dopředu dané, jak to všechno dopadne... tzn. u všech tvých textů si tady budu muset udělat revizi, protožes psala něco jiného než myslelas Žádná REÁLNÁ svobodná vůle podle tebe nakonec není a to asi dost změní pohled na to, cos tu doteď psala...

třeba z pohledu té prevence - ty se vyhýbáš místům, kde by tě mohli okrást - proč to děláš, že se tomu vyhýbáš, když je to všechno stejně dopředu dané nějakým "plánem"?

proč se vyhýbáš operacím, když je to všechno stejně dopředu dané nějakým "plánem"?

Saly » MG34 Nepraví a praví, to neexistuje. Všetko je tak ako má byť. Aj naše rozhodnutia sú už vopred naplánované. Pilot sa pre ten čin rozhodol už pred narodením. Ak by to tak nebolo, tak by sa rozhodol inak. Slobodnú vôľu môžeme prejaviť i v tomto živote no iba vo veciach, ktoré neodporujú nášmu plánu a to v tom, ako to vnútorne spracujeme, ako budem myslieť, cítiť, aký vnútorný postoj zaujmeme, či sa budem obviňovať, či budeme obviňovať druhých, či si dokážeme odpustiť...

Príklad z Biblie, ako je všetko už vopred naplánované, to čo urobíme...

"Vtedy im povedal Ježiš: Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Budem biť pastiera a rozpŕchnu sa ovce stáda. Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley. Odpovedal Mu Peter: Ak sa všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším. Ježiš mu riekol: Veru, ti hovorím, že tejto noci, skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. Odpovedal Mu Peter: A čo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy Ťa nezapriem. Podobne hovorili aj všetci učeníci."

"Peter však sedel von na dvore; i prišla k nemu služobná dievka a povedala: I ty si bol s Ježišom Galilejským! On však zaprel pred všetkými a odpovedal: Neviem, čo hovoríš. Keď vychádzal bránou, uzrela ho iná a povedala tým, čo tam boli: Tento bol s Ježišom Nazaretským! A zase zaprel s prísahou: Nepoznám toho človeka! Onedlho pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: Veru, aj ty si z nich, veď i tvoje nárečie ťa prezrádza. Vtedy začal sa zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka! A hneď kohút zaspieval. Tu sa Peter rozpomenul, čo mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. I vyšiel a žalostne zaplakal."

MG34 » Saly Pilot by zabil spoustu lidí jak v Kokuře tak i v Nagasaki (o to by ho jeho svobodná volba města "neochudila") anebo to taky mohl úplně otočit a bombu odmítnout hodit - jeho svobodné rozhodnutí se nedalo předjímat, kam to hodí nebo nehodí

Nejde o to, že by těch Japonců tolik chtělo zemřít (to ti celkem nerozporuju, to je teď irrelevantní, kolik by jich bylo) - jde o to, že pokud by to bylo jak říkáš, lidé z Kokury a z Nagasaki by se museli na poslední chvíli nějak vyměnit, kdyby si to pilot SVOBODNĚ přebral tak, že to hodí na to "nesprávné město".

Jinak by žili ti nepraví a zemřeli by taky ti nepraví - v řádech stotisíců. To mi vysvětli, zatím ses tomu vždy vyhnula...

Saly » MG34 A odkiaľ vieš či duše všetkých čo zomreli si nenaplnávolali zážitok byť zabití, lebo takúto skúsenosť potrebovali a že pilot zas chcel zažiť aké to je zabiť veľa ľudí? Ich slobodné vôle sa navzájom dopĺňali. Každý dostal to, čo chcel zažiť.
Človek si plánuje mať aj určité ľudské vlastnosti, túžby, sny a tie sa môžu javiť dokonca v rozpore s tým, čo má naplánovaná duša, ale presne to si naplánovala. Inak by nemohla zažiť to, čo potrebuje.

Nad tým si nerozmýšľal?

MG34 » Saly počkej... rozhodnutí přece nebylo na zpěvačce, ale na pilotovi - jak si to mohla vybrat, když svobodně vybíral pilot?

To by pak znamenalo, že pilot letadla by byl v situaci, že má pod sebou Kokuru plnou lidí, kteří si přejí žít, a o kus dál Nagasaki, které je plné lidí, kteří si přejí zemřít - tzn. byl by v situaci, kdy to MUSÍ hodit na Nagasaki - ale to se neslučuje se svobodnou volbou jeho samého...

to mi vysvětli - jak do toho zapadá pilot?

Saly » MG34 Ona sama si takýto život aj koniec jedného života vybrala ... bola to pre ňu potrebná skúsenosť, tedy pre jej dušu, aby som bola presnejšia. Rovnako si vybrali svoju skúsenosť aj ostatní ľudia. Všetko už mala v podvedomí uložené, aj to, že bude túžiť byť speváčkou a aj to, že jej to nevyjde. Isté veci musia ostať v podvedomí. A napríklad, aby sme poznali a precítili radosť musíme spoznať aj smútok. Kto chce tvoriť a poznávať musí si prejsť aj jedným aj druhým a precítiť to všetko, pochopiť, poučiť sa.

Nie je cieľom nášho života na Zemi žiť čo najdlhšie, ale prejsť si skúsenosťami, ktoré nám môžu pomôcť ako dušiam v duchovnom živote rásť. To je môj názor. Ak ho máš iný, rešpektujem ho

MG34 » Saly ...a jak se to tvoje chápání ztotožnění osudu a svobodné volby slučuje s tím příkladem osudu a svobodné volby zpěvačky z Nagasaki (co jsem uvedl)?

Saly » MG34 Áno, bude to asi tým. Mám inak nastavené pojmy ako ty a preto vidím veci tak, že osud a slobodná vôľa je pre mňa jedno a to isté, ak sa na to dívam do hĺbky. Nedá sa to oddeliť, splýva to a možno by bolo dobré, keby som vymyslela nový pojem, ktorý by vznikol na základe môjho pohľadu na to, že Osud = Slobodná vôľa.

O tých zvieratách som už písala a vidím to presne tak ako som uviedla. Rešpektujem to, že ty to vidíš inak. Mne dáva zmysel to, čomu verím a ako to vnímam, cítim ...

MG34 » Saly Pak máš jinak nastavené pojmy - osud tady říkáš nějakému důsledku, který je závislý na předchozím rozhodnutí. Já tady osud říkám nevyhnutelné předurčenosti (o které tady ale také něco naznačuješ, takže možná by stálo za to si to ujasnit - jak to tedy myslíš).

Nicméně ani v tomto tvém pojmenování (důsledek rozhodnutí) ti to nezafunguje, pokud bude tvoje (klidně svobodné) rozhodnutí irrelevantní pro události, které budou následovat.

Příklad - rozhodneš se směřovat všechno k tomu, abys byla profesionální zpěvačkou - od mala se učíš zpívat, noty, navštěvuješ školu, učíš se na nástroje, získáváš kontakty, najdeš si i partnera, který by to měl podporovat a pak zemřeš - protože město, kde žiješ, se jmenuje Nagasaki a je rok 1945. Protože pilot se rozhodl, že primární cíl Kokura bude ušetřen a hodí to na záložní cíl Nagasaki. Odmítám věřit tomu, že nějaká síla nakoncentrovala všechny lidi, co si (podvědomě) přáli zemřít, do jednoho velkého města - to jedině, že by pilotova vůle hodit to na Nagasaki místo na Kokuru nebyla svobodná a ta "síla" ji ovlivnila. Ale tomu ty nevěříš, ty věříš ve svobodnou vůli toho pilota... takže ti to nemůže fungovat - mezi takový osud a svobodnou vůli rozhodně nemůžeš dávat rovnítko

Rozdíl mezi zvířaty a lidmi je především v tom, jak využívají svůj přední mozek a tedy logiku - člověk docela dost, zvířata málo. Pokud zvířata tu svobodnou vůli víceméně nemají - chceš tedy říct, že svobodná vůle se projevuje v logických rozhodnutích? Ty sama píšeš často o svých "pocitech" nebo něčem takovém, na základě čeho ti "to" všechno zapadá - to mi přijde právě jako ten zvířecí způsob...

MG34 » Ase Máš to sice zdánlivě dotažené, ALE je v tom obrovská díra (a vůbec nemusím brát v úvahu fyziku):

pokud nastane situace "...tak danú osobu okradne a vôbec to nemusel mať v pláne" - znamená to, že zlodějovo rozhodnutí nebylo svobodné - bylo určené okolnostmi - a to je spor s předpokladem svobodné vůle...

buď je svobodná vůle a není osud anebo je osud, ale není svobodná vůle - oboje současně se prostě vylučuje

"efekt stej opice" jestli jsem to dobře pochopil je urban legend, takže to asi přeskočím včetně následného textu - už jenom proto, že to s "svobodná vůle vers. osud" vůbec nesouvisí - můj příklad se obejde bez nutnosti zabředávat do nějaké fyziky (ať už vědecké nebo nějaké "ezoterní")

Saly » MG34 Slobodná vôľa a osud je to isté, podľa mňa. Lebo slobodne sa rozhodneme niečo urobiť alebo neurobiť a to, čo to prinesie sa volá "osud". Neviem či ti niečo hovorí karma. Ak áno, tak potom by si mohol rozumieť tomu, ako to myslím. I keď osud nemusí byť vždy následkom slobodnej vôle. Platí to len u ľudí. U zvierat asi nie.

Ak som napríklad pochopila na základne skúsenosti (hoci z minulého života) a môj vnútorný pocit mi hovorí, že ak ukradnem niečo, tak aj mne bude ukradnuté niečo tak nebudem nikoho okrádať, lebo cítim, že sa mi to vráti, že niekto okradne. Samozrejme, ak veľmi chcem a nebudem dbať na ten pocit, čo mi vraví aby som to nerobila, tak to urobím no musím rátať s následkami tohto rozhodnutia. Rovnako aj tím ktorí sa rozhodnú niečo ukradnúť no nemajú zatiaľ to poznanie, že sa im vráti to, čo urobia. Preto si myslím, že ak už niekto došiel k poznaniu a naplno pre precítil cez vlastnú skúsenosť, ako funguje karma, tak si dobre rozmyslí čo urobí a slobodne sa rozhodne nerobiť to, čo nechce aby niekto iný urobil jemu. Ak bude mať nutkanie i napriek pochybnostiam či je správne kradnúť a či sa mu to vráti, tak ešte nemá dosť skúsenosti k tomu, aby plne pochopil, že to naozaj funguje "čo zaseješ, to zožneš". A ak niekto nekradne, lebo má z tej predstavy nepríjemný pocit a zastáva názor, že kradnúť sa nemá lebo podvedome cíti, že to nie je správne (mohol kradnúť v minulosti a mal z toho problémy) no nenaučil sa ten človek napríklad ešte odpúšťať, tak mu príde do cesty v tomto živote situácia, kedy mu niekto niečo ukradne a podľa toho ako on zareaguje a či bude schopný odpustiť, ukáže sa, či to jeho poznanie je už úplné.
Ak už má niekto úplné poznanie, pochopenie a vie odpúšťať ako druhým, tak sebe, "nepriláka" k sebe žiadnych zlodejov a ak by aj zlodej mal na výber koho kradne, tak i on bude cítiť niečo z tých ľudí, potencionálnych obetí a nevyberie si toho, kto vyžaruje energiu pochopenia a naplnenej skúsenosti.
Človek, ktorý má plné poznanie sa však môže sám rozhodnúť pomôcť druhému, napríklad i zlodejovi tým, že sa chce nechať okradnúť (tak si to naplánovala jeho duša) iba preto, aby zlodej mal príležitosť poučiť sa z nečakanej reakacie okradnutého. Vtedy je zlodej, podľa mňa, prichytený pri čine, aby videl reakciu okradnutého, ktorý už došiel k úplnému pochopeniu. Okradnutý mu nie len že nevynadá no ešte mu ponúkne zlodejovi aj iné hmotné veci, ak má ešte jedno auto, tak mu ponúkne i to. Zlodeja môže takáto skúsenosť zmiasť a môže mu pomôcť pochopiť čo je to láska, odpúšťanie ... Takýchto dobrovoľných činov, kedy človek už nemusí no i tak si na seba vezme podobné úlohy (niekedy aj smrť zabitím), je schopná len veľmi vyspelá a chápavá duša. Väčšinou ide iba o dôsledok karmy a príležitosti pochopenia, učenia sa.

A či majú zvieratá slobodnú vôľu?

Myslím si, že zvieratá cítia energie a konajú inštinktívne, nevedia kontrolovať svoje pudy, na rozdiel od človeka, ktorý má tú možnosť a to preto, lebo mu bola daná slobodná vôľa. Zvieratá vedia prejaviť základné emócie v závislosti od štruktúry mozgu, ako i ľudia, lebo máme telá založené na podobných princípoch. Jediný rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi vidím v tom, že ľudia majú niečo navyše, majú oveľa vyšší potenciál ako zvieratá, lebo ľudské telá boli stvorené z odlišného dôvodu ako tie zvieracie. Ľudské telá dávajú väčšiu príležitosť človeku duchovne rásť, poznávať a tvoriť. Naše duše vstupujú do ľudských tiel preto, aby získali skúsenosť, poznanie ale aj preto, aby pomáhali v tvorení Bohu, nášmu Stvoriteľovi.

Je to môj pocit, môj názor, ktorý sa časom môže zmeniť, alebo posilniť ...

Ase » MG34 Keď už som strávil čas čítaním tvojho príspevku, tiež niečo prihodím. Nad týmito vecami sa môžme zamýšľať ako len chceme, môžme si hlavu umyslieť, na základe informácií zo strednej alebo vysokoškolskej klasickej fyziky starej sto rokov nevymyslíš, neobjasníš vôbec nič. Leda tak to, čo školská fyzika už sto rokov traduje.

Celá vec sa javí inak, ak nazrieme do roviny energetiky, na úroveň, kde situácie uvádzajú do pohybu gravitačné (elektromagnetické) polia okolo človeka. Ak niekto v sebe vytvorí prežívaním určitých emócií také pole, že zlodej "vycíti", "navníma" svojim poľom "príležitosť" u toho druhého, tak danú osobu okradne a vôbec to nemusel mať v pláne, proste fyzikálne polia si vyriešili vec po svojom. A osoba bude okrádaná do vtedy, dokial bude udržiavať také emócie, ktoré takéto "podráždenie" u zlodejov vyvolávajú, ktoré spôsobujú u nich pocit, že osoba sa o niečo bojí, o niečo čo je pre ňu drahé, cenné, čo stojí za to ukradnúť. Nazvyme to osud. Takých emócií si okrádaná osoba ani nemusí byť vedomá. Samozrejme, že potom záleží aj na tom, že zlodej sa rozhodne takýto popud z "onoho priestoru" ignorovať, odvrátiť sa od neho, tým nutkanie každým takým odvrátením oslabí, a zvyk kradnúť pri každej príležitosti môže zo svojho osudu úplne vymazať. To pole okrádača je možné nelpením na takom pocite nechať zaniknúť, vymazať zo svojho "osudu". Ezotericky by sa povedalo, že dotyčný odstránil svoju zlú karmu, tvorbou dobrých skutkov. Miesto jednania v zmysle nutkania urobil prospešný čin, odvrátil sa od nutkania. Nenechal sa strhnúť nabádaním k neprospešnému činu, zanechal nesprávne tendencie, nesprávny zvyk.
Na úrovni fyzikálneho poľa sa nenechal ovplivniť vplyvom fyzikálnych polí, ktoré v ňom vytvárali príslušný druh napätia, pocitu.

Iste že v tomto smere pôsobia aj vibrácie planét, tie vytvárajú prostredie, v ktorom sa môže určitých druh polí (resp. vibrácie pocitov) lahšie prejaviť/potlačiť, vplyvom prostredia nabrať na intenzite, intenzita naberie hodnotu kritické pre to aby "uviedla činy do pohybu", alebo aby určitým tendenciám/nutkaniam a tým aj činom bol "vzatý vietor z plachiet". Astrológia práve pozná súvislosti medzi týmito druhmi polí, a popisuje, kde a ako sa môžu (nemusia) prejaviť.

Aj zvieratá majú slobodnú vôľu, ale im prostredie narúšajú osobné túžby len málo, vyvíjajú sa ako celok, potvrdzuje to napríklad efekt stej opice. Tu je vidieť, že šarláti sú skor skupina veriacich, ktorí od čiach Galileja astrológiu označili sa sily diabla a začali sa tváriť, že to treba zlikvidovať. Tie polia je možné aj fyzikálne merať, ale sysifos by opäť prístroje pracujúce na pokročilej fyzike označil za nezmysel, lebo sto rokov do zadu sa tvrdilo niečo iné, a nebudeme predsa šarlatáni :-))))). Prečo sa taja akékolvek výsledky ohladom optických prístrojov tisícnásobne presnejších ako v časoch, keď si niekto usmyslel že jeho meranie éter vyvrátilo. Jeden jediný hlúpy pokus a ešte k tomu zle orientovaný vzhladom na orientáciu toku éteru stačil na dôkaz teórie? No ďakujem pekne, asi by ma mali obviniť z antise.... (Narážka na to ako sa v tej dobe označovali tí, čo upozorňovali na nesprávne postavený pokus.)

MG34 » Saly Pokud věříš na existenci své svobodné vůle (tím ale neříkám, čemu věřím já), pak bys měla věřit i na existenci svobodné vůle ostatních lidí...

Pokud se někdo např. svobodně rozhodne ti ukrást auto, pak to není žádný tvůj osud, ale výsledek aktu něčí svobodné vůle. Můžeš se vyhýbat místům, kde by se to mohlo stát, ale přijít o to auto můžeš i jinde (byť s nižší pravděpodobností).

Pokud má být vůle skutečně svobodná, nelze předjímat ani předpovídat. Nikým, ani žádným hypotetickým bohem. Nad tímto se pořádně zamysli.

Když je něco předpověditelné, tak to znamená, že je to předem dané(!), tzn. nemůže to rozhodnutí dopadnout jinak - tedy není svobodné - je předem dané nějakými okolnostmi (ať už vnějšími nebo vnitřními).

Tedy pozor... svobodná vůle a osud se vzájemně vylučují...

A mají zvířata podle tebe svobodnou vůli?

Saly » MG34 Keby som mala v "osude" pokušenie a riskovanie zrejme by ma riskovanie a pokúšanie lákalo, cítila by som to ako niečo čomu nemôžem odolať, ťahalo by ma to k určitým riskantným situáciám ... neviem, možno je to tak, možno nie.

Áno, verím, že mám slobodnú vôľu, že Boh ju dal každému a to čo sa nám deje a čo sa nám stane sme si vytvorili sami. Dnes žijeme tým, čo sme si vytvorili a vytvárame si zároveň to, čo nás postretne neskôr. Možno i toto je časť poznania, ktoré objavujeme.
Božou vôľou je to, aby sa naplnila naša slobodná vôľa, aby sme došli k úplnému poznaniu toho kým sme a pochopili čo je láska. Niekedy si vytvárame i také veci a situácie o ktorých by sme nikdy neboli povedali a verili, že sme si toto vytvorili sami a predsa. Naša duša zrejme vie prečo chceme to či ono a zároveň vie, že fungujú vesmírne zákony príťažlivosti, akcie a reakcie apod. Chceli sme a chceme zažívať rôzne skúsenosti, z ktorých sa môžeme niečo dôležité o sebe a o druhých naučiť. Ak sme sa z nejakých skúseností poučili, tak nepotrebujeme prechádzať znova tými istými skúsenosťami, pokiaľ boli navyše nepríjemné či bolestivé. Už vieme čo nám to prinieslo a rovnako aj iným ľuďom(dušiam), tak si vytvárame nové skúsenosti, teda naša duša. My si to nepamätáme, ale duša áno a vedie nás cez pocity.

Niekedy to vyzerá, akoby sme sa nemohli vyhnúť určitým veciam, situáciám, okolnostiam no myslím si, že sme si tým chceli prejsť, preto nimi prechádzame, len sme na to zabudli, že sme sa cez určité veci chceli niečomu naučiť, niečo spoznať, precítiť...

Ak som si niečo naplánovala, tak sa to stane, ale ak nie, tak sa tak nestane a môže ma pokúšať ktokoľvek s čímkoľvek. Moja duša vie, čo potrebuje, čo sa chce ešte naučiť a čo spoznať. Ja to neviem, ale môžem niečo cítiť ... a tým sa riadim, lebo sa mi už viac krát potvrdilo, že pocit bol správny a že všetko čo bolo, bolo pre niečo dobré. Na duši vtedy cítim pokoj.

Niektoré veci mi nie sú stále jasné, ale verím, že raz sa všetko objasní ...

Ak poviem "nech sa deje vôľa Božia", tak tým mám na mysli to, nech sa deje to, čo je pre moju dušu dobré. A to vie iba Boh a moja duša. Ja zatiaľ nie ... čas ukáže.

MG34 » Saly A co když máš v "osudu" i to pokušení a riskování?

Kde je ta hranice, že už je to podle tebe (nezvratný?) osud a co proti němu stavíš, když mu vlastně odporuješ? Ty věříš, že tvá vůle je svobodná? Že ji neovlivní okolnosti?

Saly » MG34 čisto teoreticky, ak by som to tak cítila, tak áno

ale vždy by som najskôr hľadala iné možnosti ... stále mám na pamäti aj to, ako dokáže viera liečiť a uzdravovať a koľko zázrakov sa stalo už, kedy lekári tvrdili, že iná možnosť ako operácie nie je a človek sa i napriek tomu uzdravil bez operácie.

Iné je, ak nastane akútny stav, napr. ťažký úraz ohrozujúci život. Snažím sa však byť opatrná, neriskovať a vyhýbať sa tomu, čo by mohlo viesť k úrazu, čiže žiadne adrenalínové športy a ani chodenia na miesta, kde by mohlo dôjsť k prepadnutiu atď.

Osud je jedna vec, no ak človek nemá v osude nejaký úraz a i bude pokúšať osud tým, že sa vystaví nebezpečenstvu, ktoré nie je potrebné, tak sa mu úraz stane i napriek tomu, že nemusel. Toto som mala na mysli, keď som spomenula pocit, že toto nie je moja cesta. Ak to tak cítim, tak nebudem osud pokúšať.

Niečo s podobnou témou pokúšania je písané aj v Biblii hoci nie úplne to isté :)

Pokúšanie na púšti

"Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. Nato vzal Ho diabol do svätého mesta, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa; veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. Ježiš mu povedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! A zase vzal Ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať. Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť! Vtedy Ho diabol opustil, a hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu."

Bosch » MG34 Toho jsem si třeba já vědom.

MG34 » Onirique ne, nedivím se - taky mám svoje "mimosmyslová čidla" - i když bych jim rozhodně neříkal "hypersenzitivní"...

MG34 » Saly takže teoreticky kdybys "najednou" cítila, že na tu operaci by bylo lepší jít, tak půjdeš?